Vysoká škola má svojich študentov v prvom rade pripraviť na reálny život. Prednášky a cvičenia však často nestačia – teóriu treba doplniť praxou. Práve preto bol do rozvrhov študentov 4. ročníka informatiky a kybernetickej bezpečnosti na TUKE zavedený predmet Živé IT projekty. Vďaka nim si totiž môžu vyskúšať kódenie naživo, priamo v niektorej košickej IT spoločnosti. Napríklad aj v tej našej. Ak to dopadne dobre, jednosemestrálna spolupráca niekedy prerastie až do pracovnej zmluvy.
My sme sa za 8 rokov našej participácie na projekte rozrástli o hneď niekoľko skvelých kolegov a kolegýň. Väčšina z nich pritom zasadla za pracovný stôl ešte popri štúdiu na univerzite. Ako zvládli skĺbiť školu a prácu, čo im dali Živé IT projekty a ako si podľa nich vybrať tú správnu tému na spracovanie? Na to všetko sme sa ich opýtali v rozhovore.
Viki, Mišo, Ondrej a Pali, vy ste v bart-e v podstate nováčikovia. Nastúpili ste k nám minulý rok prakticky ihneď po Živých IT projektoch. Podľa čoho ste si vyberali tému v rámci tohto predmetu?
Mišo:
Keď sme si prezerali vypísané témy pre Živé IT projekty, najprv sme boli trošku sklamaní, pretože sa nám veľa z nich zdalo príliš náročných a ťažko realizovateľných. Preferovali sme skôr tie, ktoré boli dobre popísané. Teda mali zhrnuté nejaké potrebné technické pozadie, základný popis riešenia, popísaný jasný cieľ (urobiť nejakú aplikáciu, webovú alebo mobilnú), a navrhnuté technológie. Hneď 2 z 3 tém, ktoré sme si zvolili, boli práve barťanské. S odstupom času som veľmi rád, že sa nám podarilo vybrať si práve túto firmu. Práca na projekte nás naučila nielen nové možnosti využívania známych technológií, ale dala nám príležitosť spoznať skvelých ľudí, s ktorými dnes tvoríme jeden tím :)
Viki:
My sme sa so spolužiakmi, s ktorými som bola v tíme, nijako špecificky nezameriavali na firmy. Skôr sme sa pozerali na témy a napríklad Aj Ty Poker nás zaujal ihneď, lebo bol zrozumiteľne popísaný a praktický. Druhým rozhodujúcim faktorom boli technológie – chceli sme robiť s takými, s ktorými sme mali už aspoň nejaké skúsenosti.
Ako by ste pri výbere témy radili postupovať tohtoročným štvrtákom?
Mišo:
Podľa mňa by si všetci mali dať otázku, čo od tohto predmetu očakávajú. Či je to len ďalšia „povinná jazda“, alebo sa chcú aj niečo nové naučiť. Ideálne je nájsť projekt v oblasti, kde sa chcú zlepšiť. A voliť témy by si mali aj nie iba podľa popisov, ale aj podľa zadávateľov z firiem. Všímať si, čomu sa daná spoločnosť venuje, a vybrať si to, čo je im blízke.
Viki:
Myslím, že najdôležitejšie je, aby sa študenti snažili vybrať si tému, ktorá by ich mohla baviť. Potom je tá práca oveľa jednoduchšia.
Ondrej:
Aj podľa mňa by sa študenti mali orientovať hlavne na témy, ktoré ich zaujímajú. Zároveň sa ale netreba báť technológií, v ktorých nie sú „doma“, veď predsa je to predmet, pri ktorom sa môžu učiť priamo od odborníkov z praxe. Dôležité je, aby z toho čerpali čo najviac, keďže proces vývoja sa veľmi podobá tomu v realite, a sú to cenné skúsenosti do budúcnosti.
Pali:
Súhlasím, treba si všímať popis projektu a taktiež technológie, ktoré je odporúčané využiť pri realizácii projektu. Dokonca sa oplatí aj zariskovať a skúsiť také, s ktorými štvrtáci nemajú žiadne skúsenosti. My sme napríklad na projekte pracovali s AWS, s ktorým sme sa stretli úplne prvýkrát. S ostatnými technológiami sme už ale zoznámení boli, takže sa to pekne dopĺňalo.
Ako samotné Živé IT projekty hodnotíte?
Viki:
Veľmi pozitívne, pretože sme si mohli vyskúšať, aké je to pracovať s firmou, komunikovať s ňou a riešiť celý projekt. Celá zodpovednosť, čo a ako si zorganizujeme a rozdelíme, bola však na nás. A najviac super je, že sme vďaka tomuto projektu nakoniec dostali možnosť v bart-e aj pracovať.
Ako sa vaše skúsenosti zo Živých IT projektov prejavili pri práci na reálnych projektoch?
Viki:
Vďaka Živým IT som získala predstavu o Scrume a o fungovaní v rámci projektu. Aj vtedy sme mali 3 týždňový šprint, presne tak, ako to máme teraz v rámci Crossuite. Nastaviť sa na tento systém priamo v práci bolo pre mňa tým pádom ľahšie. Z celého projektu som si ale do života odniesla hlavne jedno zásadné zistenie: Pri projekte, a nielen tam, je najdôležitejšie plánovanie a komunikácia medzi členmi tímu.
Mišo:
Aj mňa práca na projekte v rámci Živých IT naučila najmä práci v tíme. A tiež mi priblížila rôzne procesy – od prvého plánovania cez stretnutia, kde sme prezentovali pokrok na projekte, až po záverečnú demo prezentáciu na finále.
Viki, Mišo, vy ste Živé IT projekty absolvovali s kolegami z projektu Crossuite, kde pokračujete v práci aj teraz. V čom je práca “v rámci predmetu” a “naživo” iná?
Viki:
Crossuite je veľký projekt a trochu mi trvalo, kým som sa v ňom zorientovala. Aj po takmer pol roku sa ešte stále nájde niečo nové. Ale aspoň to nie je stereotyp. Rozdiel oproti škole vidím hlavne vo veľkosti tímu a celkovej zložitosti.
Mišo:
Najväčšie rozdiely medzi našou prácou v tíme a reálnym projektom vidím v tom, že všetko, čo sa ide na skutočnej aplikácii robiť, je vopred zanalyzované, odhadnuté, naplánované, a je k tomu navrhnutý dizajn. Pri našej “školáckej” aplikácii to bolo hlavne zo začiatku dosť hektické a veľa funkcionalít sme robili „ad hoc“. To malo za následok veľa zbytočnej práce navyše, pretože sme to na viackrát prerábali. Až ku koncu sme sa vďaka Scrum-u naučili pracovať efektívnejšie.
Ondrej a Pali, vy ste naopak minuloročné Živé IT projekty absolvovali v inej firme, no po ich skončení ste sa rozhodli nastúpiť práve k nám. Prečo?
Ondrej:
Ak mám byť úprimný, firma, s ktorou sme spolupracovali v rámci Živé IT, mi neopovedala na e-mail :D Ale už na Živých IT projektoch nás oslovila téma, ktorú ponúkal bart, avšak nakoniec nám ju nepriradili. Vďaka tomu som ale navštívil web, kde ma zaujali rôzne prípadové štúdie, a tiež priamo vypísané pracovné ponuky pre brigádnikov. V barte sa mi pracuje veľmi dobre, je tu výborný kolektív, zaujímavý projekt a čo je hlavné, naučil som sa veľa nových vecí, o ktorých som ešte prednedávnom nevedel.
Pali:
Páčila sa mi prednáška, ktorú bart prezentoval u nás na škole a taktiež to, na čom sa v bart-e pracuje. Zatiaľ to hodnotím pozitívne, keďže sa tu veľa vecí naučím a získam rôzne skúsenosti.
Miška, Katka a Ady, pre vás sú už Živé IT projekty dávnejšia minulosť. Dnes ste titulovaní inžinieri a štátnice vám dopadli na výbornú aj napriek tomu, že ste počas celého 5. ročníka delili svoj čas medzi školu a prácu v bart-e. V čom bola táto kombinácia náročná a aké vám priniesla výhody?
Miška:
Kombinácia práce so školou výrazne osekala môj voľný čas a odkladanie si povinností na poslednú chvíľu :D Niekedy bolo náročné si určiť priority a okresať pri školských zadaniach mieru perfekcionizmu. Na druhej strane som ale mala vďaka práci už trochu iný pohľad na programovanie. Získala som napríklad možnosť sledovať procesy na projekte, od vzniku nápadu až po jeho realizáciu, a dokonca sa na nich aj spolupodieľať. Tento pohľad škola neumožňuje. Navyše, okrem pracovných skúseností som sa mohla posúvať aj osobnostne. Naučila som sa väčšej zodpovednosti a to, ako sebavedomejšie odprezentovať svoju prácu, čo mi pomohlo aj pri úspešne zvládnutých štátniciach.
Katka:
Najnáročnejšie je dať si to časovo “dokopy”, hlavne počas skúškového obdobia, kedy často ani nie je jasné, v akom dátume vlastne tá skúška bude. Ale celkovo má podľa mňa kombinácia práca-škola viac výhod, než nevýhod. Praxou získame jednoducho viac skúseností. Nie že by v škole nebolo možné žiadne nabrať, ale tie z lavice sú určite neporovnateľne s tými, ktoré získame v práci.
Ady:
Ja si nemyslím, že je kombinácia práca-výška náročná. Vo 4. a 5. ročníku si už môže študent zvoliť rozvrh tak, aby mohol byť viac v kancelárii, ako v škole. Ja som reálne potreboval len mesiac voľna na dopísanie diplomovky a prichystanie sa na štátnice. V bart-e som už popri výške chcel, aby ma brali ako plnohodnotného kolegu, nie ako študenta, a tak som sa snažil k práci aj pristupovať. Podľa mňa aj to je správny postup, ak to človek s danou firmou myslí vážne a chce v nej pokračovať aj po štúdiu. Vidím teda hlavne výhody, ako napríklad oveľa jednoduchší prechod zo študentského života do toho dospeláckeho.
Keď sa obzriete naspäť, čo vám dali Živé IT projekty?
Miška:
Živé IT projekty mi priniesli skúsenosť s technológiami, s ktorými som predtým nebola v kontakte. A práve tie mi následne pomohli otvoriť dvere do sveta bart.sk. Na škole sme mali napríklad úvod do webov, avšak jednalo sa iba o úplné základy, nevedela som, čo je backend a frontend, kde sú ich hranice a ako spolu komunikujú. A nepoznala som ani frameworky, ako napriklad React.js, alebo prácu s Blockchain či platformou Ethereum. Ja som sa Blockchainom stretla práve vďaka Živým IT projektom a táto technológia sa nakoniec stala aj témou mojej diplomovej práce.
Čo by ste na záver odporučili študentom, ktorých Živé IT projekty ešte len čakajú?
Miška:
Nezľaknite sa témy a neberte to iba ako vysokoškolské zadanie, ktoré musí byť splnené! (pozn. autorky: S vykričníkom! Naozaj veľký dôraz :D) Berte to ako možnosť získať nové informácie, kontakty. A možno navyše získate aj novú partiu spolužiakov z tímu, s ktorými budete radi chodiť na drink, a prácu, kde sa nechodí len preto, lebo sa musí.
Katka:
Okrem zaujímavej témy si vyberte aj dobrý tím, aby ste z 5-tich ľudí nakoniec nerobili všetko sami, lebo ostatným sa nechce :)
Ady:
Súhlasím, a s tímom je potom dobré aj dohodnúť sa na téme, ktorej rozumie väčšina členov, pretože potom je väčšia šanca, že spolu dosiahnete kvalitnejší výsledok. Moja druhá rada je, že na Živé IT sa určite netreba pozerať ako na súťaž, skôr ako na šancu spoznať ľudí a vytvoriť aplikáciu, ktorá sa v budúcnosti môže kľudne reálne používať.
Ondrej:
Vzdelávajte sa v moderných technológiách aj v rámci voľného času, potom pre vás bude tento predmet hračka ;)
Mišo:
Neberte predmet Živé IT projekty ako povinnosť, ale ako veľmi dobrú príležitosť, ktorá vám môže zmeniť život.
Ďakujem za rozhovor.
