Aký smutný bol covidový IT svet bez zaujímavých konferencií! A akí sme radi (Ady a Mišo), že sme si mohli spraviť 3-dňový edukačno – teambuildingový výlet na JSConf v Budapešti.
JSConf je pomerne známy event, ktorý sa koná na rôznych miestach po celom svete už niekoľko rokov. Ako už z názvu vyplýva, ide o konferenciu zameranú na webový development, hlavne JavaScript.
Vývojárske konferencie, ktorých sme sa zúčastnili, už nie je možné spočítať na prstoch rúk, ba možno ani nôh. Bolo ich jednoducho veľa. Niektoré lepšie, niektoré horšie. Táto patrila k tým lepším. Bola výborne zorganizovaná, na krásnom budapeštianskom mieste (Aquarium Klub), obkolesená parkom, trávnikmi, usmievavými ľuďmi. Niesla sa v znamení tolerancie, multikulturalizmu a rešpektu medzi ľuďmi navzájom. Niežeby to bolo niečo výnimočné, ale tu bolo tú slušnosť – úctu – pokoru cítiť akoby viac. Možno preto, že pre všetkých to bolo niečo výnimočné, niečo, čo si všetci po tom covide a nekonečných lockdownoch vážime o niečo viac.
Čo sa nám páčilo?
Rôznorodosť prednášok (za 2 dni ich bolo 22!) so spíkermi z celého sveta, ktoré dokázali udržať našu pozornosť, pretože neboli nutne o programovaní. Väčšinou sa striedali prednášky technické s tými netechnickými, „psychologickými“, boli krátke, 20-30 minútové a vo veľmi vyvážených témach.
Všetky stáli za to. Napríklad hneď na úvod sme sa dozvedeli, prečo JavaScript nemá ešte typy a prečo to potrvá možno aj 5 rokov, kým ich bude mať. A tie typy nemajú nahradiť TypeScript, majú byť s TypeScriptom kompatibilné. Ale dnes vieme len to, že čas ukáže. Nový štandard ECMAScriptu je jednoducho taký… zdĺhavý… vysvetlil nám pán Gil Tayar (@giltayar) :-)
Hneď na to prišla prednáška od Nils Binder, ktorý nám na krásnom príklade historických maliarov ukázal analógiu s dnešným frontendovým programovaním.
Nasledoval výborne načasovaný CoffeeBreak a hneď po ňom sme s úžasom sledovali prednášky o tom, ako sa stať lepším developerom. Alebo ako spojazdniť a využiť v náš prospech moderné metódy rozpoznávania hlasu. Z tejto konkrétnej sme si odniesli hlavnú myšlienku:
Stále je jednoduchšie a rýchlejšie vstať a šťuknúť vypínač, ako povedať „Hey Siri, turn off the light in the living room“.
Preto je potrebné veľmi rozumne zvoliť aplikáciu.
Sarah Saunders nám za 30 minút ukázala, ako urobiť z Amazon Alexy psychológa, ktorý na základe odpovedí na pripravené otázky zanalyzuje a zaradí osobnosť používateľa do skupiny Frontend, Backend, Fullstack… Mimochodom, Sarah mala zo všetkých spíkrov najkrajšiu angličtinu s najkrajším prízvukom a najlepšie sme jej rozumeli. Nečudo, pochádza z kráľovského Anglicka.
A tie obedy!
Okrem toho, že výborne zorganizované, nikto prakticky dlho na obed nečakal, boli aj výnimočne chutné – quinoa, bulgur, mango, cícer, zázvor, ľan, chilli – aspoň niečo, čo sa nám v chuti podarilo identifikovať. Mňam :-).
Nasledovali prednášky o tom, prečo je Code Review dôležitý. To síce vieme aj bez prednášky, ale napríklad ja (Mišo) som nevedel, že je lepšie ho robiť bez kontextu. A dokázali nám to dokonca vedecky. Zmorení sme ukončili deň v mexickej reštaurácii a tešili sa na piatok.
Ten sa niesol viac v znamení prednášok a potrebnej prístupnosti webov. O správnom a sémantickom kóde. O tolerancii voči hendikepovaným používateľom webu. A nie je to zanedbateľné percento. Developeri, prosím, nezabúdajme na to.
Na záver sme sa všetci zamysleli: Ako vplýva veľkosť bundle na klímu. Verte, že vplýva. A nie málo. Je to v našich rukách.
Unavení sme sa došmotrili na hotelové parkovisko, dali si ikeácky hotdog a vydali sa na cestu domov. Sme veľmi vďační za túto skúsenosť a príležitosť. Na záver asi len jedno:
JavaScript nie je programovací jazyk. JavaScript je komunita.
A to veru, bolo na tejto konferencii, v slnečnej Budapešti, medzi rovnako švihnutými ľudmi cítiť. A preto sme si to tak užili.
Čo nás zaujalo najviac?
Pre mňa rozhodne s najzaujímavejšou prednáškou prišiel Nhlanhla Lucky Nkosi z Južnej Afriky, ktorý nám prišiel ukázať, Ako zničiť fungujúceho drona“. Išlo o to, ako ovládať, a v konečnom dôsledku rozbiť, drona rôznymi spôsobmi, pričom v prvom rade vynecháme klasický ovládač. Začal zľahka využitím webovej aplikácie s tlačidlami, pokračoval pohybovými senzormi až sa dostal k ovládaniu drona pomocou banánov napojených na Arduino. V skratke ich používal ako senzory, ktorých keď sa dotkol, dron robil určité úkony.
Možno si väčšina z vás povie, že je to jednoduchá a hlavne zbytočná vec. No práve to som si odniesol z JSConf ja.
Ako vývojári by sme sa mali stále učiť nové veci a presne takýto zábavný spôsob je cesta, ako si rozšíriť technický rozhľad bez ohľadu na to, či vec, na ktorej budeme vo voľnom čase pracovať, má nejaký prínos pre vonkajší svet alebo nie.
V tomto duchu sa niesla veľká časť konferencie a dalo mi to veľa.
Výborná prednáška, ktorá ma v piatok asi zaujala najviac, bola o javascriptových generátoroch. Vedeli ste, že generátor vie nielen dávať, ale aj brať? Že slúži vlastne ako nejaký pauzovač exekúcie kódu? Nádherné príklady asynchrónnych generátorov a aj to, ako je možné prelomiť ochrany operačného systému na pretečený buffer pomocou generátorov nám ukázala developerka Anjana Vakil zo San Francisca.
