Minulý týždeň som bol v Prahe na WebExpo 2026. Viacerí sa ma pýtali, či sa ešte oplatí chodiť na konferencie osobne, keď väčšina prednášok skončí online a nové názory na AI, vývoj či dizajn nám LinkedIn či Facebook ponúka každý deň. Lenže práve v tom je problém.
Algoritmus nám ukazuje hlavne veci, ktoré nás pravdepodobne zaujmú. Také, pri ktorých je väčšia šanca, že dáme páčik alebo aspoň zostaneme pozerať o pár sekúnd dlhšie. A keď nám náhodou skúsi podsunúť niečo mimo našej komfortnej bubliny, video spokojne zavrieme, post preskočíme, článok nedočítame.
Konferencia je menej pohodlná. Sadnete si do sály a často zostanete aj pri téme, ktorú by ste si doma nepustili. Aj preto, že odísť uprostred prednášky je predsa len trochu trápne. A práve vtedy sa môže stať niečo užitočné. Vypočujete si pohľad, ktorý by sa k vám cez algoritmus možno vôbec nedostal.
Mne takto na WebExpe prasklo niekoľko pomyselných bublín.
1. bublina: Všetko sa teraz točí o AI a o tom, ako nás nahradí
Čakal som, že WebExpo bude najmä o AI. O tom, ako zmení vývoj, dizajn, copywriting, manažment a možno aj zvyšok sveta. A AI tam bola, ale nie ako hlavná postava.
Úvod konferencie začal tanečno-hudobným vystúpením s dronmi. Najprv som si hovoril, že je to trochu zvláštne otvorenie technologickej konferencie. Potom mi došlo, že to vlastne celkom dobre nastavilo jednu z hlavných tém. Človek a stroj v symbióze. Nie stroj namiesto človeka.
Podobne sa o AI hovorilo aj v prednáškach. Menej ako o náhrade, viac ako o nástroji. Vie pomôcť pri analýze, sumarizácii, kategorizácii, hľadaní vzorcov alebo pri práci s veľkým množstvom dát. Teda presne pri veciach, ktoré nám často berú čas a energiu, hoci by sme ich radšej venovali premýšľaniu nad riešením.
Len netreba zabúdať, že AI veľmi často vyrába priemer. Vezme veľa existujúcich dát a vráti výsledok, ktorý vyzerá rozumne, no nie je nevyhnutne nový, správny ani dobrý pre konkrétny kontext.
A práve tu je podľa mňa dôležitý rozdiel. AI môže prebrať veľa opakovanej práce. Otázka je, čo urobíme s priestorom, ktorý nám tým vznikne. Ak ho využijeme na lepšie premýšľanie, návrh riešení, rozhodovanie a pochopenie súvislostí, môže byť AI veľmi silný pomocník. Silný pomocník, ale stále len pomocník.
2. bublina: Prístupnosť je okrajová téma
Asi najväčšiu zmenu v myslení som si odniesol z prednášok o prístupnosti.
Na WebExpe sa o nej nehovorilo ako o niečom navyše. Nikto nezačínal obhajobou, prečo je dôležitá. Bola braná ako bežná súčasť kvalitného produktu a riešilo sa už najmä to, ako ju implementovať rýchlejšie a kvalitnejšie.
U nás sa často rieši až vtedy, keď ju vyžaduje zákon alebo klient. Lenže používateľ nezačne mať problém až vtedy, keď ho pomenuje legislatíva.
Nedávno som sa pozrel kolegovi na monitor. V tabuľke máme zebra riadky, ktoré majú pomáhať pri orientácii. Na jeho obrazovke ich takmer nebolo vidno. A to je technický človek, ktorý denne pracuje s počítačom, len jednoducho nemal dobre nastavený kontrast displeja.
Koľko lekárov, účtovníčok, skladníkov alebo zákazníkov eshopu vidí naše produkty inak, než si myslíme? A koľkým z nich prácu sťažuje zrakové, motorické alebo iné obmedzenie?
Prístupnosť nie je extra vrstva. Je to súčasť kvality. Kontrast, štruktúra, formuláre, klávesnica, texty, stavy a chyby. Základné veci, ktoré rozhodujú o tom, či sa používateľ v produkte zorientuje.
Pre mňa z toho vyplýva jednoduchá vec: pri návrhu produktu nestačí pozerať na to, ako dobre vyzerá na našom monitore. Treba overiť, či funguje aj v reálnych podmienkach, na rôznych zariadeniach a pre ľudí, ktorí ho nepoužívajú tak isto ako my. A niekedy pritom stačí len poobzerať sa po kancelárii.
3. bublina: AI nevie písať dobré copy
Na jednej z prednášok zaznela jednoduchá, ale veľmi dobrá veta: dobré copy je dobré copy. Je úplne jedno, či ho napísal človek po písmenkách, alebo vzniklo s pomocou AI. Dôležité je, či funguje. Teda či používateľa usmerní, upokojí, vysvetlí mu ďalší krok a pomôže mu dokončiť to, kvôli čomu do systému prišiel.
A práve tu sa často míňa pohľad tvorcu a používateľa. My ako vývojári rozmýšľame cez funkcie. Pridali sme filter, zrýchlili vyhľadávanie, upravili tabuľku, zjednodušili formulár. Používateľ to takto nevníma. Nechce pracovať s naším systémom, chce vybaviť svoju vec a ísť ďalej.
Preto copy nie je výplň priestoru. Je to súčasť navigácie v produkte. Tlačidlo, hláška alebo potvrdenie akcie majú povedať, čo sa deje, čo sa stane a čo má človek urobiť ďalej.
AI môže s návrhom textu veľmi dobre pomôcť. Ale stále treba posúdiť, či text naozaj plní svoju úlohu. Lebo pekná veta ešte nemusí byť dobré copy.
4. bublina: Všetci v tíme chceme to isté
Na jednom z pódií bežal formát Discomfort Zone – rozhovory o menej pohodlných témach z pracovného života, o veciach, ktoré sa do idealistických LinkedIn príbehov veľmi nezmestia, ale v tímoch ich skôr či neskôr riešime všetci.
Jeden z rozhovorov mal názov A Lovecraftian descent into management a už ten naznačoval, že asi nepôjde o úplne klasickú prezentáciu o leadershipe. Vychádzal z Lovecraftovej poviedky, v ktorej vedec zostrojí prístroj, ktorý človeku umožní vnímať svet mimo bežného rozsahu. Zrazu vidí vrstvy reality, ktoré boli celý čas okolo neho, len ich predtým nedokázal zachytiť.
S manažmentom je to niekedy podobné.
Manažéri často vidia inú časť reality ako tím: rozpočty, obchodné riziká, konflikty, očakávania klientov alebo informácie, ktoré ešte nemôžu povedať. Tím zas vidí technické limity, kvalitu riešenia, frustráciu používateľov a každodenný tlak.
Obe strany môžu chcieť dobrý výsledok, ale každá sa pozerá na inú časť problému. A keď si tieto pohľady nespojíme, budeme sa hádať o riešeniach skôr, než pochopíme realitu druhej strany.
5. bublina: Najsilnejšími argumentami sú fakty
Posledná bublina praskla pri prednáške o storytellingu. Pripomenula mi, že fakty získajú väčšiu silu vtedy, keď ich zasadíme do konkrétnej situácie, človeka a dôsledku.
Ako technickí ľudia máme radi dáta, metriky, grafy a tabuľky. Keď niečo dáva zmysel, čakáme, že to bude stačiť. Lenže ľudia si lepšie pamätajú príklady, situácie a dôsledky než samotné čísla.
Preto nestačí povedať, že sme niečo zrýchlili o 30 %. Dôležité je ukázať, čo to znamená v praxi. Lekár má viac času na pacienta. Zákazník rýchlejšie nájde správny produkt. Interný tím prestane robiť ručnú kontrolu a môže sa venovať dôležitejšej práci.
Fakty sú dôležité. Ale hodnotu často pochopíme až vtedy, keď vidíme, čo menia v reálnom živote.
Týchto päť bublín je len výber z toho, čo ma na WebExpe prekvapilo. Pri viacerých témach som si hovoril: toto by sme mali robiť lepšie, toto si chcem pozrieť hlbšie, toto vieme preniesť do našich projektov. Verím, že sa mi to aj podarí.
A na konci mi v hlave zostal ešte jeden obraz: Na Václaváku sedí svätý Václav na koni ako hrdina. V Lucerne visí iný Václav – tiež sedí na koni, len kôň je hore nohami a je celkom určite mŕtvy.
Pripadá mi to ako celkom presná metafora pre technológie.
V IT sa totiž dá veľmi dlho jazdiť na tom, čo kedysi fungovalo. Na nástrojoch, postupoch, architektúrach aj istotách, ktoré nás dostali tam, kde sme dnes. WebExpo mi ale pripomenulo, že sa oplatí občas zastaviť, pozrieť sa pod seba a možno sa kriticky opýtať: nesie ma toto ešte dopredu, alebo je čas presadnúť?
Často kladené otázky
Aké témy prinieslo WebExpo 2026?
WebExpo 2026 prinieslo témy ako AI vo vývoji, prístupnosť digitálnych produktov, UX copywriting, manažment, storytelling a nové spôsoby premýšľania o produktoch. Dôležitým motívom bola aj spolupráca človeka a technológií.
Prečo má zmysel chodiť na technologické konferencie osobne?
Osobná konferencia človeka vystaví aj témam, ktoré by si doma možno nepustil. Vďaka tomu sa dostane mimo vlastnej profesijnej bubliny a vypočuje si pohľady, ku ktorým by sa cez algoritmy sociálnych sietí dostával ťažšie.
Ako môže AI pomôcť vývojárom a produktovým tímom?
AI vie pomôcť pri analýze, sumarizácii, kategorizácii, hľadaní vzorcov alebo pri opakovanej práci s veľkým množstvom dát. Tím tak získava viac priestoru na návrh riešení, rozhodovanie, kontrolu kvality a pochopenie širších súvislostí.
Prečo AI potrebuje ľudské vedenie?
AI často skladá odpovede z veľkého množstva existujúcich dát, preto môže vytvárať výsledky, ktoré pôsobia rozumne, ale nemusia sedieť do konkrétneho kontextu. Dôležitá je preto kontrola, technické smerovanie a zodpovedné rozhodovanie človeka.
Prečo je prístupnosť dôležitá pri digitálnych produktoch?
Prístupnosť pomáha používateľom lepšie sa zorientovať a pohodlne pracovať s digitálnym produktom. Týka sa kontrastu, štruktúry stránky, formulárov, ovládania klávesnicou, textov, stavov aj chybových hlášok.
Čo patrí medzi základné prvky prístupnosti na webe alebo v aplikácii?
Medzi základné prvky prístupnosti patrí dostatočný kontrast, zrozumiteľná štruktúra, správne označené formuláre, ovládanie klávesnicou, čitateľné texty, jasné stavy systému a zrozumiteľné chybové hlášky.
Čo znamená dobré UX copy?
Dobré UX copy pomáha používateľovi pochopiť, čo sa deje, čo bude nasledovať a aký krok má urobiť ďalej. Nejde len o peknú vetu, ale o text, ktorý používateľa vedie, upokojuje a pomáha mu dokončiť úlohu.
Môže AI písať dobré copy?
Áno, AI môže veľmi dobre pomôcť pri návrhu textov. Dôležité je posúdiť, či text funguje v konkrétnej situácii, či používateľa usmerní a či plní svoju úlohu. Dobré copy je dobré copy bez ohľadu na to, či vzniklo ručne alebo s pomocou AI.
Prečo sa manažéri a tímy často pozerajú na projekt inak?
Manažéri často pracujú s informáciami o rozpočtoch, rizikách, očakávaniach klientov alebo dlhodobom smerovaní. Tím zas vidí technické limity, kvalitu riešenia, používateľské problémy a každodenný tlak pri práci na produkte.
Ako pomáha storytelling pri vysvetľovaní hodnoty produktu?
Storytelling zasadí fakty do konkrétnej situácie, človeka a dôsledku. Namiesto samotného čísla ukáže, čo zmena znamená v praxi: viac času pre lekára, rýchlejší nákup pre zákazníka alebo menej ručnej práce pre tím.
Prečo pri produktoch nestačia len dáta a metriky?
Dáta a metriky sú dôležité, ale ľudia si lepšie zapamätajú konkrétne príklady, situácie a dopad na reálnu prácu. Hodnota produktu je zrozumiteľnejšia vtedy, keď je jasné, čo mení pre používateľa v každodennom živote.
Čo znamená metafora mŕtveho koňa v technológiách?
Metafora mŕtveho koňa pripomína nástroje, postupy alebo istoty, ktoré kedysi fungovali, ale dnes už nemusia posúvať projekt dopredu. V IT sa preto oplatí pravidelne overovať, či spôsob práce stále prináša hodnotu.
