Tak ako minulý rok, aj tento rok sme sa v rámci firmy bart.sk zúčastnili maratónu mieru v početnej zostave. Konkrétne sa nám podarilo zostaviť 1 štafetu, 3 polmaratóny a 2 celé maratóny.

Príprava

Na MMM 2017 som s kolegami bežal štafetu (viac o minuloročnej štafete v samostatnom článku). Po dobehnutí som vedel, že to treba ďalší ročník posunúť na vyššiu úroveň a zapísať sa na polmaratón. A tak sa aj stalo. 🙂 Tomu som následne prispôsobil aj tréning: zvýšil som množstvo zabehnutých kilometrov ako aj frekvenciu trénovania. Kým v roku 2017 som väčšinou na tréningu zabehol 4-6 km, v 2018 som sa už snažil zabehnúť vždy 10 a viac kilometrov. A posledné 2 mesiace som už pridal aj zopár dlhších úsekov.

Stanovený cieľ

Ešte 1 mesiac pred MMM som mal stanovený cieľ zabehnúť pod 2 hodiny. V tej dobe som ešte  nezabehol úsek dlhší ako 15km a tak som netušil, čo telo zvládne, a čo je už nad moje sily. 3 týždňe pred polmaratónom v Košiciach som sa zúčastnil polmaratónu v Prešove. Tento beh som išiel rekreačným tempom, cieľom bolo v prvom rade užiť si atmosféru a samotné podujatie. Výsledný čas preto nebol nijak úžasný, cca 2 hodiny a 15 minút. Vedel som, ale, že tam bola dosť veľká rezerva a tie 2 hodiny by na MMM padnúť mohli.

2 týždňe pred MMM som chcel otestovať, v akom tempe som schopný zabehnúť 15 km, aby som tomu následne vedel prispôsobiť beh na MMM. Vyšlo to dosť prekvapivo na tempo 5 minút na kilometer. A cítil som, že tam ostala ešte malinká rezerva. A tak som sa hecol a stanovil nový cieľ: 1 hodina 45 minút. Stiahnuť 15 minút z dvoch hodín sa môže zdať ako drobnosť, ale pri behu to spraví skutočne veľa.

Deň MMM

Zo začiatku sa v predpovediach objavovalo dosť zlé počasie na deň konania MMM. Dážd + vietor. Čo by sa mohlo prejaviť dosť negatívne na výsledku, keďže v daždi som ešte nebežal a ten vietor k tomu by bol ako klinec do rakvy. Potom sa to naštastie začalo zlepšovať a 2-3 dni pred začiatkom už hlásili jasné počasie bez vetra. A tak aj bolo. Počasie bolo skutočne nádherné.
Ráno pred behom sa mi podarilo stretnúť len s Luigim, zvyšok osadenstva som v tom dave ľudí nenašiel. Po pár minútach som sa už musel premiestniť do sektoru D, z ktorého som začínal.

Po skončení odpočítavania a výstrele štartovacej pištole sa z môjho pohľadu nestalo nič… Ľudia naokolo naďalej netrpezlivo stáli na mieste tak ako pred začiatkom. Až zhruba po 30 sekundách sa to jemne pohlo dopredu, aj keď len miernym tempom. A ďalšiu minútu až dve trvalo kým sme sa dostali do normálneho tempa. Po prvom kilometri som pozrel na hodinky a videl som čas 7 minút. To znamenalo jediné: okrem tempa 5 minút na kilometer, ktoré je už samo o sebe dosť náročné, bude treba ešte dotiahnuť stratu zo štartu a to ďalšie 2 minúty.
A tak som nasadil rýchlejšie tempo a začal sa postupne predierať dopredu. Prvú možno pol hodinu to bolo o tom, hľadať úzke cestičky medzi davom ľudí, kade sa dá dostať dopredu a zrýchliť tak tempo. Občerstvovacie stanice som po ceste využil všetky. Napiť sa na každej stanici trochu vody je lepšie ako napiť sa len raz a veľa. Bežalo sa dobre, počas behu som v hlave prepočítaval čas, či to stíham alebo nie. Všetko bolo na dobrej ceste, aj energie ešte bolo dosť, keď zrazu zhruba na 18-tom kilometry prišla kríza. A to vôbec nie malá. Začala sa ozývať dosť prudká bolesť na ľavej nohe a to na miestach, kde som bolesť nikdy predtým necítil. Bolesť bola až taká, že som musel výrazne spomaliť, dokonca na chvíľu úplne zastaviť. Pomaličky som sa pokúsil pokračovať ďalej, s tým, že som na ľavú nohu našlapoval veľmi zvláštne, muselo to z pohľadu ostatných bežcov vyzerať dosť vtipne. 😀

Po nejakých 200 metroch už bolesť ustúpila natoľko, že som pokračoval v pôvodnom tempe. Stále však s veľkou dávkou rešpektu. Posledné kilometre som si povedal, že keď sa už zničiť, tak poriadne. A išiel som na bomby. Cieľom som prešiel s oficiálnym časom 1 hodina 44 minút a 45 sekúnd. Bolo to tesné, ale stanovený, spočiatku dost nereálny cieľ sa splniť naozaj podarilo. 🙂

 

Posedenie po maratóne

Samozrejme nemohlo chýbať ani záverečné posedenie po maratóne, kde sme všetci zdieľali svoje pocity a dojmy z behu. Tento rok sme rezervovali stôl v podniku Restart burger, kde sme tak doplnili vybehané kalórie výdatnou porciou hamburgerov. 🙂
Na záver snáď už len dodám, že sa na MMM vidíme opäť o rok pri prekonávaní ďalších míľnikov, ako aj samých seba.

Foto: Lukáš Tóth

Chceš sa aj ty stať súčasťou nášho tímu?