Na WeAreDevelopers World Congress 2025 v Berlíne som bol prvýkrát. Keď sme si spolu s kolegom Mišom kupovali lístky, rátali sme s tým, že to bude veľká konferencia. Ale vyše 15 000 ľudí, stovky prednášok a 17 pódií s paralelným programom od rána do večera, to už je trochu iný rozmer. Tento ročník bol navyše výnimočný – konferencia oslavovala svoje 10. výročie a opäť potvrdila, prečo sa o nej hovorí ako o najväčšom vývojárskom podujatí v Európe.
Hneď prvý deň nám bolo jasné, že všetko sa stihnúť nedá, a tak sme si program rozdelili a dohodli sa, že si tie najzaujímavejšie veci po konferencii navzájom prejdeme. Samozrejme, pri takom množstve prednášok sa časť obsahu zákonite stratila, viaceré témy sa opakovali a nie všetko zanechalo rovnaký dojem. No zazneli aj myšlienky, ktoré mi zostali v hlave. Sú to tieto:
1. Veľké aplikácie sa dajú zjednodušiť, keď ich rozdelíme na menšie celky (o mikrofrontendoch vo firme ZEISS)
Mikrofrontendy sú téma, ku ktorej sa vraciam už roky. Zatiaľ som ich síce nemal príležitosť použiť na reálnom projekte, ale stále som veril, že menšie znamená jednoduchšie, a jednoduchšie znamená ľahšie udržateľné. A potvrdila mi to aj prednáška Stefana Bleyho a Lucasa Braeschkeho zo ZEISS Digital Innovation, ktorí túto myšlienku predstavili na konkrétnom probléme.
Predstavili riešenie pre Health Data Platform (HDP), zdravotnícky portál, v ktorom každý release spúšťal zdĺhavé testovanie, pretože všetky funkcie bežali v jednom monolitickom frontende. Ich riešením bolo rozdeliť aplikáciu na viacero mikročastí, ktoré sa dajú vyvíjať, testovať aj nasadzovať samostatne. V praxi to fungovalo tak, že jedna hlavná aplikácia (shell) obalila jednotlivé komponenty, ktoré medzi sebou môžu zdieľať závislosti, a dokonca používať rôzne frameworky (v ich prípade Angular aj React vedľa seba).
Každú mikročasť spravuje samostatný tím, ktorý má na starosti vývoj aj plánovanie releasov. Znamená to viac nezávislosti, rýchlejšie iterácie a menej čakania na ostatných. Kľúčové však je správne navrhnúť hranice medzi časťami tak, aby si tímy navzájom nezasahovali do kompetencií, a zároveň, aby ich vývoj zostal udržateľný.
Nie je to len pekný architektonický koncept. Je to funkčný prístup, ako si reálne zjednodušiť vývoj vo väčších tímoch a znížiť riziká pri deployi. Odvtedy mám otvorený mentálny zoznam projektov, kde by sa tento prístup mohol uplatniť.
2. Bezpečnostné riziko nemusí byť v kóde, ale v správaní používateľa (inšpirované pohľadom Johna Romera na cheatovanie a AI)
John Romero, tvorca Doomu a Quaka, rozprával o bezpečnosti, ale úplne inak, než som čakal.
Hovoril o tom, ako sa vyvíjali cheaty v hrách. Kedysi išlo o zásah do pamäte alebo modifikáciu kódu. Dnes už cheateri nepotrebujú hacknúť systém, stačí, že natrénujú AI, ktorá sleduje obrazovku a postupne sa naučí hru ovládať samostatne. Bez jedinej zmeny v hre, bez zásahu do kódu.
Pre vývojárov to znamená jediné – na cheatovanie sa treba pozerať ako na biznis. Keďže ide o reálne peniaze (najmä v e-športoch), investuje sa do vývoja nástrojov, ktoré sú čoraz sofistikovanejšie. AI sa stáva autonómnym hráčom, ktorý sa učí z pozorovania a reaguje rýchlejšie než človek. A čo je na tom zaujímavé, rovnaké princípy, ktoré umožňujú AI podvádzať, stoja aj za nástrojmi ako GitHub Copilot. Len namiesto zneužitia slúžia na automatizáciu, zrýchlenie práce a podporu vývojára.
Pre mňa to bol silný reminder, že bezpečnosť nie je len o šifrovaní a prístupových tokenoch, ale aj o správaní používateľa. Podobné princípy sa dajú preniesť aj do webových a biznisových aplikácií. Riziko nemusí byť v kóde, ale v tom, ako používateľ so systémom narába.
3. Node už nie je o výhovorkách, paralelizmus máme na dosah aj bez zmeny stacku (o worker_threads a Piscina v Node.js)
Mišo bol na prednáške Mattea Collinu s výstižným názvom Node.js: More Threads Than You Think. A naozaj, ak si stále predstavujete Node ako jednovláknový runtime, je čas prehodnotiť názor.
Matteo ukázal, že vďaka vstavanému API worker_threads a nástrojom ako Piscina dnes môžeme do Node.js aplikácií zaviesť skutočný paralelizmus – a to bez zmeny technológie či architektúry.
Prínos je jasný najmä pri CPU-intenzívnych úlohách, ako je generovanie reportov, spracovanie dát alebo štatistiky, ktoré by inak spomaľovali hlavný event loop. Stačí ich presunúť do separátnych worker threadov, ktoré bežia paralelne bez blokovania hlavných requestov.
4. Keď dev a produkcia fungujú rovnako, vývoj sa zrýchli (o docker-compose v Google Cloud)
Z prednášky o Google Cloud technológiách ma najviac zaujala nová možnosť nasadzovať aplikácie priamo pomocou docker-compose.yml. Nie cez klasický Dockerfile ani Kubernetes manifesty, ale tak, ako sme zvyknutí v lokálnom prostredí.
Doteraz sme pri prechode do produkcie museli prepisovať konfigurácie a transformovať ich do K8s YAML-ov alebo Terraformu. Bolo to zdĺhavé a náchylné na chyby. Táto novinka môže túto cestu výrazne skrátiť.
Ak to bude fungovať ako na deme, vývojári si otestujú komplexné zmeny bez čakania na DevOps. Pri menších službách či interných tooloch možno ani nebude nutné riešiť samostatné „produkčné“ nasadzovanie – stačí docker compose up… priamo v cloude.
Výsledkom môže byť:
– rýchlejšie testovanie architektúr,
– menej chýb z rozdielnych prostredí,
– jednoduchšie nasadzovanie stagingu,
– nižšie nároky na infra znalosti počas vývoja.
Nie je to síce revolučná novinka, ale ak sa stabilizuje a rozšíri podpora, môže zmeniť spôsob, akým v tíme pracujeme s menšími aplikáciami.
5. AI nie je len pomocník na autocomplete, ale kolega, ktorý pracuje za vás (o GitHub Copilot ako samostatnej jednotke)
Copilot bol na konferencii téma, ktorá zaznievala často – niekedy technicky, niekedy skôr filozoficky.
Najviac ma oslovilo, ako sa z neho stáva autonómnejšia jednotka. Nielen doplnok, ktorý háda ďalší riadok kódu, ale agent, ktorému priradíte issue a on s ňou sám pracuje. Pripraví pull request, zoberie si spätnú väzbu a pushne upravené riešenie.
Demo im mimochodom naživo vôbec nefungovalo, čo bol celkom komický moment. Ale to nič nemení na tom, že Copilot dnes vie ušetriť čas. Keď mu dáte dobré zadanie a kontrolujete jeho výstupy, vie fungovať ako šikovný junior, ktorý nezabúda, nezdržiava a je stále online.
Bonus: JavaScript má svojich kostlivcov v skrini a ostanú tam navždy (o spätnej kompatibilite a bizarnostiach syntaxe)
Peter Kroner vtipne, ale presne zhrnul tie najpodivnejšie kúsky syntaxe v JavaScripte. Napríklad že [] + [] nie je to isté ako [] + {} a podobné horory. Pointa? Všetko tam ostáva kvôli 100% spätnej kompatibilite.
Je to pekná ukážka toho, že technologický dlh sa netýka len projektov, ale aj samotného jazyka. A že niekedy musíme programovať napriek jazyku, nie vďaka nemu.
Nie je to nič, čo by som išiel nasadzovať v pondelok ráno, ale ako pripomenutie, že aj jazyk má svoje traumy z minulosti, to padlo dobre.
Záver
Čo ma pozitívne prekvapilo, bola organizácia celej konferencie. Pri takom množstve ľudí všetko fungovalo bez väčších zádrhov. Zaujímavý bol aj networking – kartičky s QR kódom prepojeným s profilom v appke nahradili klasické vizitky a celé to pôsobilo prirodzene a funkčne. Treba ale povedať, že to najviac využívali firmy. Predsalen, ITčkári sú introvertná vzorka národa.
V skratke – konferencia bola výborná. Veľmi pekné expo, množstvo inšpiratívnych prednášok a miestami problém rozhodnúť sa, kam skôr ísť. No a to je, myslím, ten najlepší problém, aký môže vývojár na podobnom podujatí mať.
Na konci dňa sme zhodnotili, že spôsob vývoja sa výrazne mení vďaka AI technológiám. Programovanie je úplne inde, ako bolo pred pár rokmi, a o rok bude zasa inde, ako je dnes. No stále treba byť opatrný voči tomu, čo pri vývoji použijeme – najmä z hľadiska efektivity. Niekedy totiž nové nástroje vedia spôsobiť viac chaosu ako úžitku. Niektoré veci si teda na nasadenie ešte chvíľu počkajú, a niektoré iné sme zas začali skúšať už cestou domov. A presne o tom by takéto konferencie mali byť.
FAQ: Často kladené otázky o WeAreDevelopers 2025 a témach z konferencie
Aké sú výhody mikrofrontendov a kedy sa ich oplatí použiť?
Mikrofrontendová architektúra umožňuje rozdeliť veľké aplikácie na menšie, samostatne nasadzované časti. To zjednodušuje vývoj, testovanie aj nasadzovanie a znižuje riziká pri deployi. Uplatní sa najmä pri väčších tímoch a komplexných produktoch.
Ako sa dá v Node.js dosiahnuť paralelizmus bez prepísania aplikácie?
Vďaka vstavanému worker_threads API a knižnici Piscina možno vo Node.js efektívne riešiť výpočtovo náročné úlohy paralelne, bez zásahu do hlavného event loopu a bez nutnosti meniť celý stack.
Je možné nasadzovať aplikácie do Google Cloudu priamo cez docker-compose.yml?
Áno, Google Cloud umožňuje použiť docker-compose konfigurácie na jednoduchý deploy. Je to rýchle a praktické riešenie pre staging prostredia a malé aplikácie, bez potreby pracovať s komplexnými Kubernetes YAML súbormi.
Ako môžu AI nástroje ako GitHub Copilot samostatne riešiť úlohy?
Copilot už nie je len autocomplete. Vie sám vytvoriť pull request, reagovať na spätnú väzbu a postupne iterovať riešenie. Správa sa ako digitálny junior developer, ktorý si pamätá kontext a robí rozhodnutia autonómne.
Ako súvisí cheatovanie v hrách s bezpečnosťou aplikácií?
Hackeri pri hrách ukazujú, že na zneužitie správania aplikácie netreba zasahovať do kódu – stačí využiť UI a logiku. To isté platí aj v biznis aplikáciách. Preto je dôležité premýšľať o bezpečnosti aj z pohľadu používateľa, nie len vývojára.
Je programovanie v roku 2025 iné než pred pár rokmi?
Rozhodne. AI nástroje, nové deployment workflowy a architektonické prístupy zásadne menia spôsob práce vývojárov. To, čo bola pred rokom vízia, sa dnes stáva štandardom.
Aký bol networking na WeAreDevelopers 2025?
Digitálny, efektívny a prekvapivo prirodzený. QR kódy, otvorené stánky a komunitná atmosféra uľahčili nadväzovanie kontaktov aj pre tých menej spoločenských vývojárov.
