Život programátorov sa často spája so sedavou prácou v tmavej kancelárii. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že jediná súvislosť, ktorú so športom máme, je vývoj aplikácií pre športové organizácie. Našťastie, opak je pravdou. Športom totiž žijeme aj mimo programovania. A to nielen ako cyklisti, futbalisti, šachisti či nadšenci silového tréningu, ale aj ako bežci. Veď na trati posledného Medzinárodného maratónu mieru sa objavila takmer tretina barťanov! Skrátka, stý ročník nás vyburcoval na maximum. Ako ho hodnotia naši bežci a aké predsavzatia si odnášajú do budúcna?
Samo (42 km)
Behávam asi od roku 2018. Na začiatku to však bolo skôr nepravidelné a miestami aj nepríjemné. Zúčastnil som sa aj triatlonu, kde sa bežalo 5 km, ale cítil som sa na ňom zle a potom som s behom hneď prestal.
Všetko sa však zmenilo, keď som na dovolenke v auguste 2021 dostal telefonát, či pôjdem zabehnúť štafetu s kolegami, pretože vypadol jeden člen. Za mesiac som ako tak natrénoval, dopadlo to super, a MMM sa mi zapáčil. Hneď ďalší rok som si preto dal za cieľ polmaratón, ktorý som síce nestihol pod plánované 2 hodiny, ale aj tak to bol skvelý zážitok.
Ďalší jubilejný 100. ročník už potom samozrejme musel nasledovať celý maratón. Cez zimu som nebehal vôbec, začal som asi pol roka pred podujatím, aj to veľmi pomaly. Potom sa mi ale celkom úspešne darilo dodržiavať tréningový plán, ktorý som náhodne stiahol z internetu. Vtedy som si myslel, že to všetko pôjde hladko. Práve počas tejto prípravy ma beh konečne začal baviť a veľa som sa o ňom naučil. Samozrejme, najviac som si užíval tréningy s rodinou, kamarátmi a kolegami, ktoré boli zvyčajne neplánované, a narazili sme na seba náhodou až počas behu :) A potom prišla stopka – mesiac pred maratónom som si natiahol sval a musel som tréning na 2 týždne prerušiť.
Ale nevzdal som sa a 1. októbra som stál na štarte. Nohy som nakoniec začal cítiť až okolo 25 km. Posledných 10 km bolo ťažších a pocitovo dlhších, ako prvých 32. Stanovený cieľ pod 4 hodiny sa mi napokon splniť nepodarilo. Už teraz sa ale teším na ďalší ročník, kedy si budem môcť môj čas zlepšiť.
Bianka (21 km)
Môj vzťah k behu sa v priebehu rokov posunul od nenávisti (obzvlášť k dlhším vzdialenostiam), cez štafetu, až po tohtoročný úspešný polmaratón. Pôvodne som si myslela, že to bude môj posledný beh, ale opak je pravdou. Úžasná atmosféra samotných pretekov a chuť zlepšovať sa ma utvrdili v tom, že začať behať bol dobrý nápad. O rok teda opäť, a verím, že s lepším časom :)
Ľudo (21 km)
Odkedy pracujem v Barte, stal sa pre mňa košický maratón každoročnou výzvou. Vytrvalostné behy nie sú mojou silnou stránkou, a práve táto udalosť ma núti s týmto mojim nedostatkom pracovať.
Tento rok som príprave venoval len minimum času, ale aspoň som si vyskúšal svalovú pamäť v praxi. Prvou fázou prípravy bola all-inclusive dovolenka, kde som nabral kalórie, ktoré bolo následne potrebné spáliť :D Následne som sa celý mesiac intenzívne venoval tréningu. Dopadlo to nakoniec celkom fajn, keďže som si svoj čas z minulého roka o niečo zlepšil.
Možno to bolo aj tým, že tento ročník maratónu bol naozaj jedinečný – a to ako počtom účastníkov, tak aj fanúšikov. Tí vytvárali super atmosféru a povzbudzovali nás až do takej miery, že si človek musel odsledovať, či nebeží príliš rýchlo, a neodpáli sa ihneď zo začiatku. Suma sumárum, takúto atmosféru som zažil na MMM po prvýkrát, a verím, že sa to každoročne bude stupňovať. Rovnako, ako moje tempo :)
Marek (42 km na pozícii vodiča s cieľovým časom 3:30)
Tento rok som si opäť zopakoval pozíciu pacemakera. A ak by som mal nájsť, v čom bol stý MMM iný, ako predošlé, napadá mi ohľaduplnosť a tolerancia. Za posledných 14 maratónov, na ktorých som v Košiciach štartoval, bolo tento rok jednoznačne najviac bežcov. Ulice sú ale stále úzke a kapacita bola jednoznačne na hrane. Bolo by veľmi ťažké predierať sa s rýchlejšími bežcami cez pomalších maratóncov a polmaratóncov. Musím ale povedať, že všetci sa správali veľmi ohľaduplne, ustúpili našej rýchlejšej skupinke a aj v tom dave to nakoniec bola jedna paráda.
Šafo (42 km)
Pred zopár rokmi sme sa po MMM s kolegami dohodli, že na 100. ročník zabehneme celý maratón. Bol to vtedy spontánny nápad jemne ovplyvnený alkoholom v krvi :) Ale už keď sme ho raz vyslovili, povedali sme si, že ho proste musíme splniť. A tak sa aj stalo. Pri prihlasovaní na MMM 2023 sme sa zapísali na celý maratón a ja som si stanovil cieľ zvládnuť ho pod 4 hodiny.
Tréning bol náročný a bolo treba zahrnúť oveľa viac dlhých behov (20 km+), preto som s prípravou začal už od začiatku roka. Každý mesiac sa mi podarilo zabehnúť o trošku viac kilometrov, ako v ten predchádzajúci. Táto náročná príprava sa mi nakoniec vyplatila. Maratón som zabehol za 3 hodiny a 58 minút. A dokonca som si ho pocitovo aj veľmi užil, hlavne pre tú fantastickú atmosféru.
Dominik (33 km)
Pamätám si, ako som raz dávno išiel zo školy a videl som billboard s “reklamou” na maratón. Bol to vtedy asi 87. ročník a ja som v duchu rátal, koľko budem mať rokov, keď sa bude plánovať jubilejná stovka. Vtedy mi ani nenapadlo, že by som mohol byť súčasťou niečoho takého. Za ten čas som si ale prešiel niekoľkými štafetovými ročníkmi. Potom prišli polmaratóny a tento rok som sa rozhodol dať celú dĺžku.
Tréningov som nemal možno toľko, koľko by sa patrilo, ale veril som si, že ak to dobre rozvrhnem, tak to bude v pohode. Cieľ bol pod 4 hodiny. Prvých 30 km som bežal úplne v pohode, užíval som si neopakovateľnú atmosféru. Potom ale prišiel kilometer, na ktorom sa pokazilo všetko, čo mohlo, a nebol som schopný ďalej pokračovať. Na 33 km som to teda zabalil. Aj prehrávať treba vedieť…
Odnášam si dobrú skúsenosť. Behať určite neprestanem, možno práve naopak – teraz mám v sebe ešte väčšie odhodlanie do ďalších športových cieľov.
Lukáš (21 km)
Tohtoročný polmaratón bol môj tretí, no užil som si ho asi najviac zo všetkým. Ciele som nemal vysoké: dôjsť do konca, nenáhliť sa (ale nemať horší čas ako minule), a hlavne užiť si atmosféru storočnice. Všetko som si splnil, a bolo to fakt super. Teraz je mojím ďalším cieľom si návyk udržať a čas si ešte zlepšiť.
Pali (21 km)
MMM som sa zatiaľ zúčastnil trikrát – prvýkrát som behal kratší úsek štafety, rok na to dlhší úsek a tentokrát prišiel na rad polmaratón. Trénoval som poctivo – na krátke aj dlhé vzdialenosti, po rovine aj kopčekoch, a nevynechal som ani intervaly. Odmenou mi bolo prekonanie osobného rekordu s oficiálnym časom 2:05. Stále je tam ale priestor na zlepšenie :) Kto vie, budúci rok možno opäť posuniem svoje hranice.
Mirka (42 km na pozícii vodičky s cieľovým časom 4:00)
Tento ročník bol pre mňa silný najmä z pohľadu obrovskej dôvery, ktorú ľudia vkladali do nás, vodičov. Počas behu som sa asi na 15-tom kilometri zastavila a obzrela, kde vlastne naša 4-hodinová skupinka končí. Bola dlhá snáď 80 až 100 metrov! Netrúfnem si povedať, koľko v nej bolo ľudí, ale z pocitu zodpovednosti a úžasnej dôvery takého množstva bežcov mi zovrelo žalúdok a mierne sa mi podlomili kolená. Zároveň mi to ale dodalo aj extra dávku energie.
Veľmi sa mi rátali aj bežci, ktorí išli s nami a neplánovane prevzali na seba niektoré z našich úloh. Zobrali vodu na občerstvovačke pre bežca, čo bežal vedľa nich, uvoľnovali s nami cestu, keď na trati bolo viac ľudí, alebo podávali hroznový cukor od nás ľudom, ktorí boli viac vzadu. Ďakujem!
Štafetový tím Barťanskí vytrvalci
Julka (12 km)
Moja hlavná otázka pred pretekmi je stále: Prečo si to robím?! :D Ale potom na konci si vždy spomeniem na dôvod. Moja hlava si síce pamätá iba utrpenia z posledných tréningov, avšak moje podvedomie mi ponúka tie najlepšie spomienky na neopísateľnú atmosféru a perfektný pocit po dobehnutí. Oproti poslednej účasti na MMM som si posunula hranice v km aj v tempe, a už teraz som zvedavá, kam ma posunú pocity pri najbližšom MMM. Už teraz sa zahrávam s myšlienkou polmaratónu, avšak ešte ma čaká dlhá cesta.
Aďa (9 km)
Doteraz som v rámci MMM absolvovala len minimaratón, a tak bol tento ročník v podstate mojou premiérou. Snažila som sa na to poctivo pripraviť, aj keď nebolo vždy jednoduché dostať sa k tréningu popri všetkých ostatných povinnostiach. Mala som aj obavy, pretože som nikdy predtým nezabehla toľko kilometrov naraz. Nakoniec som svoj úsek zvládla v časovom limite, ktorý som si dala, a behalo sa mi lepšie, ako som očakávala. Asi mi pomohlo aj povzbudzovanie ľudí a celková atmosféra.
Maťo (12 km)
Mám za sebou zopár polmaratónov, ale posledné roky som vôbec nebehal, ba dokonca som predal aj svoje bežecké hodinky. Kolegovia ma ale tento rok zlákali na štafetu, a keďže nerád trhám partiu, nezostalo mi nič iné, len odfúknuť prach z botasiek a párkrát vybehnúť von. Samozrejme, umožnilo mi to kúpiť si nové, ešte viac cool hodinky :) Lepšiu príležitosť by som našiel len ťažko.
A aké to bolo? Nezameniteľná atmosféra najstaršieho maratónu v Európe ma opäť pohltila. Párkrát som sa na trati len priblblo usmieval a nechal to sebou prúdiť. Vo finiši sme sa všetci počkali, navzájom si dali na krk medaile, a išli sme aj spolu s ostatnými doplniť tekutiny – aj tie, ktoré sme úplne nutne nepotrebovali. Nechcem veriť, že to píšem, ale pravdepodobne si to o rok zopakujem, možno opäť zas sám za seba.
Ady (9 km)
Tento rok to bola moja druhá účasť na MMM. Znova posledný úsek štafety, čo je super, lebo ma v cieli čakali hneď 4 medaily! Nie som žiaden bežec, nestanovil som si ani limit, pod ktorý by som sa chcel zmestiť, pretože som nejako extra ani netrénoval. Pre mňa je MMM skôr atmosféra a zážitok. Budúci rok by som chcel ísť tiež na štafetu, ale skúsim asi už dlhší 12 km úsek.
Štafetový tím AjTyBoyz
Paťo (12 km)
Tento rok som behal na MMM prvýkrát. Podarilo sa nám poskladať super tím na štafetu a vychytal som aj najlepší úvodný úsek štafety, takže atmosféra bola úplne super. Čakal som veľa ľudí, ale bolo ich ešte viac :D Čerešničkou na torte bolo, že keď som dobehol a odovzdal štafetu, Viktor, ktorý čakal na začiatok svojho úseku, mi do ruky hneď podal pivo :D
Matej (9 km)
Moja prvá skúsenosť s MMM bola skvelým finále môjho celoročného snaženia o zmenu životného štýlu. Využil som to ako dodatočnú motiváciu, začal som v zime postupnou diétou, zmenou stravovania a návykov, a postupne pridával na športových aktivitách. Beh som nikdy nemal rád, vždy som si nahováral, že na to nemám postavu, genetiku a podobne. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som zásadne nebehal ani na električku :) Lepšiu príležitosť a motiváciu, ako zúčastniť sa na 100. ročníku MMM v mojom rodnom meste, som ani mať nemohol.
Po zhodení 22 kg, pár mesiacov pred štartom, som sa teda odhodlal začať s behom. Na moje prekvapenie ma to začalo veľmi baviť a užíval som si to. Napokon som si splnil cieľ – svoj štafetový úsek som zvládol pre mňa kedysi v nemysliteľnom tempe 6 min/km. Veľkú rolu hrala atmosféra, ktorá bola elektrizujúca. Aj keď som rodený Košičan, nikdy som sa na maratón nebol ani len pozrieť. Tento beh však všetko zmenil a už si ani neviem predstaviť, že by som sa v budúcom ročníku nezúčastnil!
Viktor (12 km)
Mám za sebou druhú účasť v štafete na MMM. Ako predtým, tak aj teraz som sa na to dal nahovoriť. Ako správny team leader mám ísť vraj príkladom. Tieto argumenty ma dostali a už nebolo cesty späť. Tak som začal s proforma tréningom a hľadal som svoje limity. A to až do takej miery, že som skončil na ortopédii s diagnózou artróza kolena. Žiaľ, najľahší a najmladší nie som :)
Beh ma ale pohltil (a možno som len hľadal zámienku, ako vypadnúť trikrát týždenne na 2 hodiny z domu :D). Nechcel som to vzdať ani napriek odporúčaniu ortopéda. A podľa mňa to za to stálo. Atmosféra bola elektrizujúca až tak, že som úvodný km dal v tempe, ktoré som počas tréningu nikdy nezabehol. Hovorím si, Viktor, spomaľ, lebo skolabuješ :D A tak som spomalil a hľadal si vodiča alebo vodičku bežiacu v mne vyhovujúcom tempe.
Občerstvovačky som takticky využil na oddych. Dúšok jontového nápoja som si tak vychutnal v prechádzkovom režime :) Mal som na trati samozrejme aj fanklub, manželku a dcéru Dianku. A tá moju účasť zhodnotila najlepšie: Oci, už som si myslela, že si zablúdil, lebo som fakt dlho čakala kým ťa uvidím :) Detská úprimnosť, ako sa patrí.
Posledným členom AjTyBoyz štafety bol náš klient Peter Varga, šéf produktového manažmentu z medzinárodného tímu Dr. Max. Peťo v rámci návštevy Košíc ochotne zaskočil za kolegu Tomáša, ktorého koncom augusta potrápila zlomenina.
Všetkým barťanom ďakujeme za skvelú reprezentáciu a držíme palce do ďalších ročníkov :)
