Termín tohtoročnej lyžovačky pripadol na prvý jarný deň – 21. marca. Viacero kolegov sa preto pýtalo: Treba si vôbec brať lyže? Veď isto už nebude sneh! Napokon sa ale medzi nami našlo 18 odvážlivcov, ktorí si povedali, že či bude snežiť alebo nie, pokúsia sa užiť si predĺžený tímový víkend v Zakopanom na maximum. Nakoniec im to vyšlo parádne a pod modrou oblohou si zalyžovali dokonca ešte lepšie, ako počas tuhej zimy. A čo ešte stihli? Pozrite si veľavravný fotoreport.
Na Kasprowom Wierchu strávilo viacero našich kolegov väčšinu piatka aj nedele. Počasie im prialo, sem tam dokonca vykuklo aj slnko, snehu bolo nadostač a kopce mali prakticky sami pre seba. Filip dokonca zosnowboardoval taký obrovský svah úplne prvýkrát v živote!
V sobotu lyžiarske stredisko kvôli vetru neotvorili. Marek sa ale rozhodol využiť ideálne snehové podmienky a vyrazil aj s lyžami až na krížom označený Wielki Giewont s nadmorskou výškou 1 895 m, odkiaľ sa potom spustil. Cestou zlyžoval ešte aj vrchol Kopa Kondracka a nafotil nádhernú poľskú prírodu, aj zopár srniek.
Časť teambuildingovej partie sa v poľských Tatrách vybrala na pešiu turistiku s cieľom navštíviť chatu Murowaniec.
„Na expedíciu sme sa vydali spolu s vodcom Perdukom a šerpom Jenčíkom. Ja, Paťo Fedič a Matej Pancák sme robili záves. Bola to naša prvá osemtisícovka (lebo sme urobili 8000 krokov). Zvládli sme to aj napriek nevhodnej obuvi a únave. Veľmi dobre sme sa porozprávali a nasali čerstvý tatranský vzduch.“
— Peťo
A za tento výkon si chlapci, už aj v sprievode ďalších barťanov, dopriali pobyt v aquaparku.
Tí, čo im turistiky ešte nestačilo, zamierili na druhý deň do hôr znova – tentokrát „už iba“ na Kasprow. Odmenou za 4-hodinový výšľap im boli nádherné výhľady.
Maťo si síce lyže do auta zbalil, ale na lyžovačku sa napokon necítil a namiesto toho vytiahol kolegov spoznávať okolie. Spolu navštívili napríklad aj skokanský mostík pomenovaný po legendárnom šampiónovi v skoku na lyžiach Adamovi Małyszovi.
„Na vrchole mostíka som bol prvýkrát v živote. Tá výška v človeku vyvolá úplne nový stupeň obdivu z ľudí, ktorí sa skokom na lyžiach venujú 😲 Navyše sme mali z plošiny možnosť vidieť Zakopané z úplne novej perspektívy a dole sme si na malom fliačiku snehu užili dokonca aj nečakanú jarnú guľovačku.“
— Martin
Dominik si teambuilding spríjemnil pešou prechádzkou Goryczkowou dolinou po čerstvej snehovej pokrývke. Za hodinku a pol prešiel 6,5 kilometra s vyše 300 metrovým prevýšením a najviac si užíval fakt, že aj koncom marca sa musel sem tam predierať bielymi závejmi.
Aďka sa na lyžiarsky teambuilding pripravovala tak intenzívne, že si v januári spôsobila športové zranenie. Napriek tomu svoju účasť nezrušila, len si so sebou zbalila aj dve barly.
„Najlepšie na teambuildingu bolo, že prvú prechádzku som na ňom absolvovala ešte s barlami (a dokonca som s malou pomocou lanovky a kolegov vyšla až na Kasprow!), a poslednú už bez nich. Jednoznačne naj zážitok ale bolo to, že v sobotu ráno som si na terase popíjala kávu len v tričku a v noci som na rovnakom mieste robila snehové anjeliky a guľovala sa s Julkou.“
— Andrea
V Zakopanom totiž večer romanticky nasnežilo.
Barťania si teda napriek jarnej predpovedi počasia na teambuildingu užili pravú zimnú atmosféru. A hoci počas dňa trávil každý z nich čas po svojom, večer sa vždy stretli za jedným stolom, aby si vymenili zážitky a spoznali aj tie stránky kolegov, ktoré by v kancelárii určite neobjavili. Tak zase o rok!
