Fake news alebo falošné správy sú dezinformáciou, ktorá sa tvári, ako článok z novín, avšak pochádza z klávesnice šikovného fabulátora s vlastným cieľom a agendou. Vďaka sociálnym sieťam sa tieto news šíria rýchlejšie, ako blesk, a vyvolávajú prinajlepšom silnú emóciu, prinajhoršom davovú paniku. Ako si ich overiť?

 

It’s a CRAP!

 

It’s a crap photo via QuickMeme

 

Skratka CRAP predstavuje začiatočné písmená 4 slov, parametrov, na ktoré sa môžete pri čítaní správy sústrediť a takýmto spôsobom si overiť jej reálnosť:

Current (Aktuálnosť) – nájdite si dátum publikovania textu. V minulosti pravdivá správa, ktorá však už nie je aktuálna, iba prezdieľaná v správnom momente, narobí viac škody, než novo napísaný článok.

Reliability (Spoľahlivosť) – je autorom správy spoľahlivá osoba? A teda pozerá sa text na problematiku z viacerých uhlov, dáva priestor na vyjadrenie všetkým relevantným stranám, uvádza svoje zdroje? Alebo je to iba kvetnato opísaný názor jedného človeka?

Authority (Autorita) – zverejnil správu portál, ktorý má renomé, prípadne sa špecializuje práve na túto tému? Je jej autorom človek, ktorý už niečo napísal alebo ide o jeho prvotinu?

Purpose (Zámer) – žiada vás text o zdieľanie ďalej? Potom to asi nebude s kostolným poriadkom. Je z neho cítiť silné emócie, výkričník strieda výkričník alebo je text nasilu vtipný? Seriozna novinárčina to teda nebude.

Prešlo to CRAP testom? Potom je bezpečné článku veriť, alebo ho dokonca zdieľať. Prečítajte si ho však celý. Za pravdivým nadpisom či prvým odsekom sa na vás stále môže zosypať spŕška nezmyslov.

 

Buď kritik

 

Fake Albert Einstein via MemeCenter

 

Podľa štúdie Voices of Central and Eastern Europe (Globsec, 2020), ktorá sledovala aj to, ako ľahko sa stotožnia jednotlivé národy s dezinformáciou vyplýva, že práve my, Slováci, sme spolu s Bulharmi, najjednuduchšie oblbnuteľní. Približne polovica respondentov štúdie bez okolkov súhlasila s neoverenými informáciami. Téma predkladaných fake news je aktuálna práve teraz. 55 percent Bulharov napríklad podľa štúdie verí informácii, že Európska únia sa snaží o zničenie ich nukleárnych elektrární, aby ohrozila postavenie krajiny ako energetického lídra regiónu. 30 percent Estóncov si zase myslí, že NATO je na ich území len aby provokovalo alebo iritovalo Rusko.

Práve téma správ je často to, čo zaujme, zatieni kritické myslenie a donúti kliknút na tlačidlo Zdieľať či Páči sa mi to. Fake news sú často postavené na nenávisti voči spoločnému nepriateľovi – oveľa ľahšie zdieľame klamlivú informáciu, ak v hĺbke duše chceme, aby bola pravdivá.

 

CheckBot či Konšpirátori – spolu v boji proti fake news

 

 

Voči fake news sa “brániť nedokážeme” respektíve sa im nevyhneme. Informácie pochybného charakteru na nás útočia z každej strany a nám nezostáva nič iné, len správne selektovať. Pomôcť vypátrať pravdu nám môže napríklad prvý chatbot zameraný práve na overenie dezinformácie. Pokecať si s ním môžete cez FB messenger – stačí CheckBotovi poslať link na článok, ktorým si nie ste istý a ak je tento článok v databáze podvodných textov, robot vás na to upozorní. Oplatí sa sledovať aj profil Polície SR Hoaxy a podvody alebo stránku Konšpirátori.sk, kde je zoznam overene neoverených webov. 

Dnešnému svetu vládnu informácie – tie pravdivé, ale aj tie druhé. Súčasná vojna sa nebojuje len zbraňami, ale aj, a možno najmä, prostredníctvom médií. Správajme sa preto voči správam zodpovedne a zdieľajme iba, ak bol CRAP test úspešný.

 

Viac o bezpečnosti na internete
vám prinesieme už čoskoro.