Takto to nerobte: Manipulatívne techniky v e-commerce, ktorým sa treba vyhnúť

Manipulatívne dizajnové praktiky, známe aj ako dark patterns, sú v e-commerce bežnejšie, než by sme si želali. Mnoho eshopov sa snaží ovplyvniť rozhodovanie zákazníkov nepravdivými informáciami, umelo vytváraným pocitom naliehavosti či zavádzajúcimi popismi. Hoci môžu krátkodobo zvýšiť predaj, z dlhodobého hľadiska podkopávajú dôveru zákazníkov a poškodzujú reputáciu značky.

Manipulatívne techniky pod drobnohľadom

Hoci nariadenie Európskej únie o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA) manipulatívne dizajnové prvky zakazuje, na veľkých online platformách sú stále bežné.Nemecké združenie na ochranu spotrebiteľov vo svojej analýze odhalilo, že ich využívajú aj giganti ako Amazon, TikTok či Temu

Tieto praktiky cielene ovplyvňujú správanie používateľov, tlačia ich k impulzívnym rozhodnutiam a často im bránia premyslieť si, či daný nákup naozaj potrebujú. Potvrdzujú to aj dáta – podľa prieskumu sa až 97 % spotrebiteľov pri online nakupovaní stretlo s manipulatívnymi prvkami. Najčastejšie išlo o falošné upozornenia na dostupnosť produktov, tlak na okamžité rozhodnutie či skryté poplatky, ktoré sa objavia až v poslednom kroku objednávky.

Nie je gamifikácia ako gamifikácia

Nie všetky techniky ovplyvňovania zákazníkov sú neetické. Gamifikácia, ak je využitá správne a transparentne, môže vylepšiť používateľský zážitok a podporiť pozitívne správanie. Vernostné programy či odmeny za aktivitu motivujú zákazníkov k ďalším nákupom prirodzeným spôsobom, bez pocitu nátlaku.

Problém nastáva, keď sa herné prvky zneužívajú na skryté alebo zavádzajúce účely. Ak eshop vytvára falošný pocit naliehavosti či manipuluje informáciami o dostupnosti produktov, zákazníci sú podvedome tlačení k impulzívnym rozhodnutiam. Pozrime sa na päť najčastejších manipulatívnych techník, ktorým by ste sa mali vyhnúť:

1. Falošné upozornenia na záujem zákazníkov

Určite ste už videli hlášky ako „Tento produkt si práve prezerá 128 ľudí“ alebo „Posledných 5 kusov na sklade!“. V mnohých prípadoch sú tieto čísla náhodne generované a nemajú reálny základ. Cieľom je vytvoriť dojem naliehavosti a donútiť zákazníkov k rýchlemu nákupu. Takéto praktiky sú nielen neetické, ale v niektorých krajinách, ako sú Nemecko a Francúzsko, už aj legislatívne zakázané.

2. Zavádzajúce zľavy a fiktívne ceny

Častou taktikou je umelé nafukovanie pôvodnej ceny, aby zľava pôsobila väčšia. Napríklad, produkt, ktorý bežne stojí 50 €, je pred sviatkami označený ako „zľavnený“ zo 100 € na 50 €, hoci jeho reálna cena sa nikdy nezmenila. Výsledkom je dojem, že ide o výhodnú ponuku, aj keď v skutočnosti to tak nie je.

3. Nútené registrácie a skryté poplatky

Niektoré eshopy podmieňujú dokončenie objednávky registráciou, čím zákazníkov nepriamo nútia vytvoriť si účet. Ďalšou častou praktikou sú aj skryté poplatky, ktoré sa objavia až v poslednom kroku platby – napríklad za „expresné vybavenie“ alebo „balné“, hoci na začiatku procesu neboli jasne uvedené.

4. Automatické predplatné bez jasného súhlasu

Niektoré platformy navodzujú dojem, že si zákazník kupuje jednorazový produkt alebo službu, no v skutočnosti sa automaticky prihlási na opakované predplatné. Tento model je často doplnený neprehľadným postupom zrušenia, ktorý zákazníkom výrazne sťažuje odstúpenie od služby.

5. Psychologická manipulácia cez časovače a falošné urgencie

Mnoho webstránok využíva odpočítavacie hodiny, aby vyvolali pocit naliehavosti. Napríklad: „Tento výpredaj skončí o 2 hodiny!“, no ak sa vrátite o deň neskôr, časovač sa opäť spustí od začiatku. Tento trik cieli na impulzívne správanie zákazníkov, aby nakúpili bez dôkladného zváženia.

Ako to robiť správne?

Ak chcete budovať dlhodobú dôveru zákazníkov, stavte na transparentnosť. Ukážte im reálne skladové zásoby, poskytujte pravdivé informácie o cenách a umožnite im nákup bez nátlaku.

Pamätajte – dôvera sa buduje roky, no stratiť sa dá v priebehu niekoľkých sekúnd.

Zdroje