Akcia od Tatier k Dunaju je štafetový beh družstiev, ktoré štartujú z Jasnej v Nízkych Tatrách v sobotu dopoludnia a bežia dňom aj nocou. V nedeľu poobede dobehnú do cieľa pretekov na nábreží Dunaja v Bratislave. Na tejto akcii mala zastúpenie aj naša spoločnosť. Mirka bola kapitánkou rýdzo ženského družstva IT Girls z Košíc, ktoré suverénne zvíťazilo v ženskej kategórii. Spolu 345 kilometrov sa im podarilo odbehnúť za 31 hodín 14 minút a 27 sekúnd. Skoro s hodinovým predstihom pred konkurenciou.

Kedy a u koho vznikla myšlienka zapojiť sa do štafetového behu od Tatier k Dunaju?

Nápad sa zrodil v mojej hlave počas jedného októbrového behu. Ja už som tento beh ako kapitánka absolvovala s iným tímom. Bol to mix mužov a žien a bolo nás 9. Už vtedy som mala v hlave myšlienku, že to chcem absolvovať určite ešte raz, no čisto so ženských tímom. A tak som si jedno popoludnie bežala po Popradskej ulici a riešila som v hlave akurát nejakú situáciu z práce a puzzle do seba zapadlo 🙂 Spojili sa kľúčové slová: ženy, práca, IT, beh. Následne som na jednom zo stretnutí združenia IT Valley predniesla nápad a vznikol nám tím IT Girls.

Kto tvoril tím, v ktorom si bola kapitánkou?

Dokopy nás bolo 12 dievčat. Ja zo spoločnosti bart.sk, 5 dievčat bolo zo spoločnosti VSE a.s a 6 dievčat z T-Systems. Predtým sme sa mnohé nepoznali. Dal nás dokopy tento beh.

Odkedy a ako prebiehali prípravy v tíme? Trénovali ste individuálne, alebo aj skupinovo? Aké boli očakávania?

Trénovali sme individuálne aj skupinovo. Spoločne sme absolvovali niekoľko pretekov. Napríklad Beh Hornádskou dolinou, Hámornícky polmaratón v Medzeve, City Triathlon Košice, či Beh údolím Idy. Z každého preteku sme si odniesli aspoň jednu cenu, takže sme verili, že existuje šanca na umiestnenie aj na OTkD. Okrem toho sme 2 týždne pred pretekmi absolvovali 4-tréning, teda snažili sme sa simulovať podmienky, ktoré nás mali čakať. Takto sme si zabehli spoločne nočný beh v lese, skorý ranný beh na rovinke, beh v horúčave na obed a opäť večerný beh v lese. To všetko v priebehu 24 hodín. No a nesmieme zabudnúť na strategické porady, kde sme rozoberali rozdelenie úsekov či výbavu a trošku podporili pitný režim. Tie sa konali vo veľmi voľnej atmosfére  v jednom nemenovanom podniku 🙂

Čo všetko si ako kapitánka tímu zabezpečovala?

Keďže s týmto som už skúsenosť mala, nečakala som žiadne prekvapenia. Samozrejme mýlila som sa. 12 členný a hlavne čisto ženský tím má iné potreby ako tím zložený z mixu deviatich ľudí.

Boli to hlavne autá, ktoré nám dali zabrať.  Kým pri devitich sme si vystačili s jedným veľkým sedem miestnym a klasickým päť miestnym osobným autom, tu sme potrebovali dve veľké viacmiestne autá. Mali sme ich rezervované už dávno vopred, no žiaľ nie u spoľahlivého prepravcu. Takže ešte týždeň pred odchodom sme to riešili. Tu sa musím ozaj poďakovať Mercedes-Benz Košice, ktorý sa nám postarali o obrovský komfort a zapožičali nám nový V-čkový model. K autu sme museli následne hľadať zodpovedného šoféra. Druhé auto nám IT Valley prenajalo aj so šoférom a skoro sme odpadli, keď nás pri aute čakal krásne nahodený šofér, akoby ani nešlo o upotenú športovú udalosť. Aj vďaka tomu sme boli neprehliadnuteľným tímom.

Potom to samozrejme bolo ubytovanie na deň vopred. To sme ale vyriešili hneď pri registrácii.

Mojou úlohou bola tiež komunikácia s organizátormi pred aj počas pretekov, keď nám vypadla jedna bežkyňa, nahodenie tímu na web, rozdelenie úsekov medzi sebou tak, aby to bolo taktické rozhodnutie ale zároveň aby dievčatá boli spokojné. Niektoré dievčatá mali rešpekt pred nočnými úsekmi, tu sme riešili sprievod na bicykli a teda aj samotný bicykel, ktorý ale nakoniec nebol potrebný.

Dohodli sme stravu počas pretekov, rozdelenie do áut,  povinnú výbavu a nezabudli sme ani na lieky. Už po minulej skúsenosti som sa poučila, že sú to také drobnosti ale dokážu narobiť veľa neporiadku.

Zároveň sa mi podarilo pre náš tím získať skvelého sponzora a to spoločnosť TEKMAR Slovensko, ktorý nás zásobili Muesli tyčinkami a dali nám vyrobiť špeciálne tričká práve pre túto akciu.

Nesmiem zabudnúť na motiváciu dievčat v tíme a spoločné tréningy. Toto bolo ale na celej príprave najjednoduchšie, lebo dievčatá veľmi chceli a rady sa zúčastňovali tréningov. Celkovo si myslím, že sme sa zišli veľmi veselá kopa a celá táto akcia spolu s prípravou bola radosť a priniesla nám veľa nových priateľstiev.

Ktorý úsek z celkovej dĺžky 345 km bol podľa teba najťažší?

Ťažko hodnotiť úseky iných, lebo som ich nebežala ja.

Za seba môžem povedať, že pocitovo najťažší bol môj posledný úsek. Každá z nás mala bežať 3 úseky a v zmysle nášho motta NA BOMBY, som sa takto k svojím úsekom aj postavila a každý išla naplno. Nečakane nám vypadla jedna bežkyňa, ktorú bolo potrebné nahradiť a po dohode s tímom pripadol tento úsek mne. Takže po cca hodinovom oddychu, 33km v nohách a bez spánku v  posledných 30+ hodinách som vyrazila na ďalších necelých 11 km.

Ak by som sa mala pozrieť na trasy podľa máp a vybrať najťažší úsek takto, asi by to bol úsek 4 ( Železnô ) alebo 8 (Baláže) s veľkým prevýšením a v prípade osmičky aj orientačne náročný.

Domov si odnášate prvenstvo v ženskej kategórii. Aká bola konkurencia? Stihli ste prvenstvo osláviť ? 🙂

Konkurencia nás ťahala vpred. O mne je všeobecne známe, že som súťaživý typ, takže som priebežne kontrolovala ich aj náš čas. Asi do prvej polovice to bolo pomerne vyrovnané, potom sme získali náskok nejakých 20 minút, čo naozaj nie je veľa pri tomto type behu. Všetko sa môže stať.  No a veru, na to nám vypadla bežkyňa. Ale aj napriek tomu, sa nám v  nedeľu ráno podarilo na troch úsekoch spraviť náskok už 50 minút a už sme si víťazstvo nenechali zobrať. V cieli sme si s dievčatami z druhého tímu pripili a navzájom sme si poďakovali, ako sme sa motivovali a ťahali.

Prvotné oslavy sa konali na Tyršovom nábreží v cieli, kde nás čakal aj výkonný riaditeľ Košice IT Valley Pavol Miroššay s proseccomKeďže nás potom čakala dlhá cesta domov, väčšiu oslavu sme si naplánovali na štvrtok po preteku. Takto si vymeníme aj pocity z regenerácie 🙂

Zdieľať na

Komentáre

komentárov