Miška nikdy nečakala, že z nej bude programátorka. Už od mala ju to totiž oveľa viac ťahalo ku kreatívnym činnostiam. Napokon však našla záľubu tam, kde by ju vôbec nehľadala – v kóde. Rozhodla sa ísť za svojimi zvedavými inštinktmi a ponoriť sa do sveta webových technológií. Dnes vyvíja aplikácie pre najväčšiu sieť lekární v strednej Európe a s obľubou rieši logické problémy. Čo ju na tejto ceste formovalo, ako vníma svoju rolu programátorky, a prečo verí, že aj v technickom svete je miesto pre ľudí, ktorí sú tvoriví a chcú robiť veci po svojom?
Ahoj Miška! Na úvod si dáme niečo ľahšie – spomínaš si, čím si chcela byť ako malá? :)
Úprimne? Nemala som úplne jasný sen, ktorý by som si od detstva niesla až dodnes. Ale vždy ma to ťahalo ku kreatívnym a tvorivým veciam. Chvíľu som chcela byť módnou návrhárkou – a pritom som nevedela ani kresliť 😄. IT prišlo do môjho života až oveľa neskôr, keď som objavila, že aj logika a programovanie v sebe môžu niesť istý druh kreativity. A práve ten ma chytil.
Ako si sa teda dostala k programovaniu? Čo bolo pre teba rozhodujúcim faktorom, keď si sa rozhodovala o výbere školy?
Ja som si už na základnej škole uvedomila, že biflenie jednoducho nie je moja silná stránka. Moje kroky preto viedli na priemyslovku, kde som sa prvýkrát stretla s programovaním. Spočiatku som sa v tom síce veľmi nevidela, no postupne som zistila, že ma baví logika, hľadanie odpovedí a celý ten proces „problém – riešenie“. Uvedomila som si, že aj tu sa dá byť kreatívny, len iným spôsobom. Keď potom prišiel výber vysokej školy, informatika bola jasná voľba. Vedela som, že chcem ísť smerom, ktorý má perspektívu, ale zároveň ma bude baviť. A ukázalo sa, že to bola dobrá cesta.
Čo ťa napokon priviedlo do bartu?
Moja cesta v bart-e sa začala vďaka Živým IT projektom. Bola to perfektná šanca nahliadnuť do reálneho pracovného prostredia. Kontakt s ľuďmi z praxe bol pre mňa ako študentku veľmi inšpiratívny a zároveň motivujúci. Inak, tému projektu sme si vtedy vybrali úplne náhodne :) Keďže väčšina už bola obsadená, išli sme podľa technológií. Súčasťou tej našej boli webové technológie podľa vlastného výberu a blockchain, čo bolo v tom čase dosť “in”. A aj keď sme vtedy vôbec neovládali problematiku, nejako sme to zvládli 😄. Bola to pre nás výzva a nad týmto predmetom sme nakoniec strávili výrazne viac času, ako nad ostatnými predmetmi, ale rozhodne to stálo za to.
Máš nejaký tip pre študentov, ktorí chcú pracovať už popri škole, ale nevedia, kde začať?
Podľa mňa je najdôležitejšie nazbierať aspoň nejaké praktické skúsenosti, napríklad cez školské projekty, stáže alebo vlastné mini projekty. Veľmi veľa robia aj malé skúsenosti, ktoré sa síce môžu študentom zdať príliš banálne, no v skutočnosti ich posúvajú výrazne vpred v znalostiach a rozširujú rozhľad. Dôležité je nebáť sa skúšať nové veci a zapojiť sa, aj keď si človek nie je 100% istý svojimi schopnosťami. Mne najviac pomohli projekty, kde som mala voľnú ruku, mohla som tvoriť podľa seba a skúšať, čo ma baví.
Určite odporúčam začať s niečím jednoduchým, napríklad klasickou to-do aplikáciou, a časom pridávať nové AI prvky ako speech-to-text a podobne. Super je tiež robiť na projektoch v rámci oblastí, ktoré študentov reálne zaujímajú, či už je to hudba, knihy, šport, alebo čokoľvek iné. Keď ťa baví téma, môžeš si vymýšľať funkcionality, ktoré by si sám chcel používať. A práve to je často ten najlepší hnací motor pre učenie aj tvorbu.
Jednou z tvojich nedávnych skúseností bola aj rola mentorky v rámci Živých IT projektov. Aké to bolo byť na tej druhej strane?
Toto bola pre mňa úplne nová skúsenosť. Rolu mmentorky som si vyskúšala prvýkrát a spočiatku to bola fakt trochu výzva. Vôbec som nevedela, ako si so študentmi sadneme, ani aký prístup zvoliť. Nakoniec to však dopadlo dobre :) Bavilo ma študentov “viesť” a sledovať, ako postupne napredujú. Myslím, že pomohlo aj to, že som predtým študovala rovnakú školu a vedela som, s čím už asi prišli do kontaktu a čo im môže robiť problém. Aj vďaka tomu sme si vedeli nájsť spoločnú reč. Uvedomila som si aj to, aké dôležité je prispôsobiť spôsob komunikácie – vysvetľovať veci jednoducho, nezahltiť ich odbornými výrazmi a nespoliehať sa na to, že hneď všetkému rozumejú.
Najväčšou odmenou pre mňa bolo, keď som videla, ako sa posúvajú dopredu a začínajú sa pozerať na problémy z rôznych uhlov. To bol aj môj cieľ – pomôcť im rozšíriť si obzory a ukázať, že v IT sa dá rásť rôznymi cestami.
Dnes pracuješ ako programátorka v tíme Dr.Max. Na čom sa konkrétne podieľaš a ako táto skúsenosť prispela k tvojmu profesijnému rozvoju?
Aktuálne pracujem v Content tíme Dr.Max, ktorý sa zameriava na správu obsahu webovej stránky a umožňuje administrátorom a ďalším zamestnancom efektívne vytvárať a upravovať obsah prostredníctvom nášho rozhrania. Moja práca je primárne zameraná na vývoj backendu, no okrem samotného programovania zahŕňa aj pravidelné meetingy a úlohy spojené s agilným spôsobom práce.
Celá táto skúsenosť ma výrazne posunula. Už to nie je len o písaní kódu, ale aj o pochopení širších súvislostí – ako premýšľať nad architektúrou systému, ako komunikovať v tíme, ako efektívne riešiť problémy. Veci, ktoré som sa učila v škole, boli dobrým odrazovým mostíkom, ale až reálne projekty mi ukázali, že samotné programovanie je len začiatok.
V súvislosti s programátormi sa však hovorí najmä o technických zručnostiach a soft skills sa už do popredia dávajú menej. Ako to vnímaš ty?
Niekomu možno naozaj stačí len programovať a mať silné technické znalosti, ale soft skills zohrávajú dôležitú úlohu, najmä pri tímovej spolupráci. Práca je oveľa efektívnejšia a príjemnejšia, keď vieš s kolegami otvorene a vecne diskutovať. Všímam si to najmä v situáciách, keď je tím pod väčším časovým tlakom, prípadne, ak druhá osoba nie je až tak technicky zdatná. Ak zmením prístup, vysvetlím problém zrozumiteľne a trpezlivo, ide to oveľa ľahšie. Práca v IT totiž nie je len o písaní kódu, ale zahŕňa aj spoluprácu, plánovanie a hľadanie riešení, takže soft skills sú určite veľkým prínosom.
Mnoho mladých ľudí a žien sa bojí, že práca v IT je nudná alebo že je to skôr doména mužov. Stretla si sa niekedy s tým, že ti v IT chýbala kreativita alebo že sa tvoje nápady nevyužili tak, ako by si si priala?
Osobne si nemyslím, že IT je len pre mužov – dôležité sú schopnosti, nie pohlavie. A čo sa týka kreativity, tá v IT určite nechýba, len sa prejavuje inak. Často dostaneme požiadavku, ktorá je síce technická, ale presné riešenie nie je jasné. A práve vtedy nastupuje kreativita. Vymýšľame, ako čo najlepšie navrhnúť architektúru, ako to celé poskladať tak, aby to bolo funkčné aj zrozumiteľné. Jasné, nie každý nápad sa vždy uchytí, ale to k tomu patrí.
Stíhaš si popri práci nájsť čas aj sama na seba? Čo ti robí vo voľnom čase radosť?
Voľného času mám určite menej, ale vždy sa snažím nájsť si chvíľu aj pre seba. Najviac si oddýchnem pri dobrej knihe. Veľmi rada mám autorku Collen Hoover a knihu Končí sa to nami (kniha sa mi páči viac ako film :D). Rovnako si cením čas strávený s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre. Najlepšie je, keď sa môžem úplne odpojiť od práce a programovania a jednoducho si užiť prítomnosť – napríklad také pomalé rána s kávou a raňajkami, prechádzky v prírode, ale aj chvíle ticha s knihou a nejakým sladkým dezertom.
Dopočula som sa, že máš zaujímavú “superschopnosť” takzvaného rýchločítania. Ako to funguje? Koľko kníh sa ti vďaka tomu darí prečítať?
V podstate to funguje tak, že nečítam úplne každé slovo, skôr si text len tak „skenujem“ a vynechávam dlhé opisy. Vďaka tomu zvládnem prečítať aj hrubú knihu za jedno poobedie. Tento rok síce nečítam až tak intenzívne, ale aj tak mám už prečítaných zhruba 70 kníh. Kedysi som čítala ešte viac. V práci mi to síce priamo nepomáha, ale je to super na vypnutie hlavy :)
A úplne na koniec, ak by si sa mohla vrátiť v čase do obdobia štúdia, čo by si povedala svojmu mladšiemu “ja”? :)
Asi by som si povedala, že nemusím mať zo všetkého stres. Že je úplne normálne nevedieť, čo presne chcem. Dôležité je nevzdať sa len preto, že niečo nejde hneď – ono to celé nejako sadne, len to chce čas. A hlavne by som sa povzbudila, aby som si viac dôverovala.
