Štyri náročné výzvy, štyri tímy plné odhodlania a dva dni strávené v horách. Aj o tom bola ďalšia z našich firemných akcií.
Pravidlá boli jasné. Tím, ktorý skončí ako posledný, musí pripraviť raňajky pre celú firmu. Poďme si predstaviť jednotlivé tímy.
- Štyri a pol chlapa
- Hasičská stanica
- Happy 4 friends
- Kalipíči
1. deň
Prichádzame na parkovisko do Tatranských Matliarov, kde začína naša prvá výzva. Predtým, ako sa do nej pustíme, sa musíme osviežiť a tak vyberáme z batohov poháriky a dopĺňame sily pred túrou na Zelené pleso.
Posilnení sa pustíme do prvej výzvy. V nej si preveríme naše programátorské znalosti. Vyberáme mobily, pripájame sa na net a postupujeme podľa pokynov. Tím, ktorý prvý dokončil výzvu získava okrem plného počtu bodov aj indíciu, kde sa skrýva súdok piva. Netrvalo dlho a jeden z kolegov už drží súdok v rukách.
Pokračujeme krásnou Tatranskou prírodou a v diaľke už vidíme druhé stanovište. Na tomto stanovišti si pre nás Mirka pripravila ďalšiu výzvu. Tentokrát sa pozrieme na naše projekty. Formou tajničky si preveríme napríklad to, či vieme, ktorý eshop sme vyvinuli za 4 mesiace, alebo tiež to, pre koho sme naprogramovali prvú mobilnú aplikáciu.
Prichádzame na predposledné stanovište. Erik preveril, ako dobre sa poznáme navzájom medzi sebou. Dozvedeli sme sa veľa o minulosti aj súčasnosti firmy a veľa o súkromí a koníčkoch našich kolegov.
Pred poslednou výzvou sa zastavíme na malom mostíku, kde okrem seba chladíme aj pár fliaš (ne)alka. V tímoch sa presúvame k nášmu šéfovi, kde nás čaká osem zákerných otázok. Medzi nimi napríklad aj to “Aké bolo prvé firemné auto” alebo „V ktorom roku sme presiahli obrat 1 milión EUR“. Pravidlá sú nekompromisné. Za každú nesprávnu odpoveď je mínus bod. Ak tím nechce stratiť bod, môže sa rozhodnúť neodpovedať. Avšak ako “trest” musia dvaja členovia tímu vypiť po poháriku.
Po niekoľko hodinovej túre prichádzame na Chatu pri Zelenom plese. Zničení po namáhavom výkone sa už nevieme dočkať večere. Tu si vychutnávame v skvelej atmosfére, obklopení Tatranskou prírodou.
Skóre je však nerozhodné. Jediná možnosť ako zachrániť svoj tím pred prehrou, je zúčastniť sa zajtrajšieho výstupu na Jahňací štít.
2. deň
Je skoro ráno a 7 odvážlivcov sa vydáva po žltej značke smerom na Jahňací Štít. Oficiálny čas trasy je 2:30, avšak ako sa neskôr ukáže tak Barťanom to nerobí problém dať ani o 45 minút skôr.
Počasie nám praje, miestami sa cítime ako v Chorvátsku a po pár metroch tomu dodáva sneh ešte lepšiu atmosféru.
Po hodine a štyridsiatich piatich minútach zdolávame štít a kocháme sa krásnym výhľadom. Ba čo viac, okrem skvelého pocitu, že sme to dali nás pri srdci hreje aj radosť z toho, ako nám naši kolegovia z tímu Hasičská stanica, ktorí sa výstupu nezúčastnili, pripravia v práci skvelé raňajky.
… a spomínané raňajky
