Hlavným problémom pri používaní sociálnych sietí je ľudská dôverčivosť a prehnaná úprimnosť. Áno, internet slúži aj na nadväzovanie nových kontaktov, ale vždy si treba dávať pozor na osoby, ktoré až tak dobre nepoznáte. A na to, čo o sebe zverejníte.
Syndróm hlásnej trúby
Existuje skupina užívateľov, ktorí o sebe bez váhania prezradia všetko – kde boli, kde sú, čo robia, kedy prídu, s kým prídu a podobne. Navyše, svoje príspevky a veľakrát aj citlivé informácie zdieľajú úplne verejne, medzi všetkých užívateľov sociálnej siete.
Výsledok?
Prekvapenie v podobe zneužitia osobných údajov, krádeže intímnych fotografií a ich šírenie na nie príliš lichotivých portáloch, či vybielený byt po návrate z dovolenky.
V podstate ale nejde ani tak o prekvapenie, keď zlodejom doslova „naservírujú“ presné informácie, kedy nebudú doma a že náhradný kľúč je pod rohožkou. Pre prípad, že by im niekto z priateľov chcel ísť poliať kvety…
Syndróm večného súhlasu
Ďalšia skupina užívateľov sú tí, ktorí so všetkým súhlasia. Bez toho, aby vedeli s čím. To znamená, že si neprečítajú podmienky používania, napr. sociálnej siete, alebo základné informácie o aplikáciách (ku akým osobným údajom získajú prístup a ako s nimi plánujú narábať).
Výsledok?
Možnosť, že sa citlivé údaje a fotografie dostanú do nesprávnych rúk, zneužitie profilu, zavírený PC a/alebo nainštalovaný keylogger, vďaka ktorému bude mať niekto bohaté Vianoce z ich peňazí.
Syndróm rovnakých hesiel
Užívatelia sú naozaj nepoučiteľní pri zadávaní svojich hesiel na rôzne portály, sociálne siete či Internet banking. Väčšinou totiž ide o totožné (a slabé) heslá.
Výsledok?
Stačí, že sa hacker dostane iba k jedinému užívateľskému heslu, no vďaka nemu získa neobmedzený prístup ku všetkým jeho stránkam a citlivým údajom. A aj k peniazom.
Syndróm dobrovoľného darcovstva prístupových údajov
Ide o najhorší a najnebezpečnejší jav, ktorý je v prostredí internetu stále viac rozšírený. Často ide o tzv. phishing – podvodný spôsob, ako vylákať z užívateľov ich prístupy.
Napríklad prostredníctvom správy na Facebooku alebo e-mailom, v ktorom je užívateľ vyzvaný, aby aktualizoval svoje údaje (meno, heslo).
Takáto správa síce pôsobí na prvý pohľad ako „skutočná“, a teda odoslaná reálnou inštitúciou (Facebookom, bankou a i.), ale ide o pomerne amatérske prevedenie – nekorešponduje odosielateľ, je zobrazená zvláštna adresa a správa vykazuje ďalšie prvky, ktoré by mali vzbudiť nedôveru.
Navyše, žiaden administrátor, či už na Facebooku alebo administrátor Internet bankingu, nikdy nepožaduje prístupové heslá k užívateľským kontám.
Výsledok?
Zneužitie konta, krádež identity alebo peňazí.
Ako užívatelia internetu a sociálnych sietí sa nedajte nachytať nekalými praktikami, ktorých cieľom je vymámiť od vás osobné a bankové údaje. Nemusíte byť pritom skúseným IT používateľom, stačí byť pozorný a mať kritické myslenie.
Viac o nástrahách používania sociálnych sietí si môžete prečítať v dokumente Nebezpečie sociálnych sietí.
