Živnosť alebo pracovný pomer? Ako sa v podnikaní vyhnúť problémom s kontrolami

V čase, keď štát hľadá cesty na konsolidáciu verejných financií, sa pozornosť kontrolných orgánov prirodzene upriamuje na oblasti, kde môžu unikať príjmy do štátneho rozpočtu. Jednou z nich je aj nesprávne nastavená B2B spolupráca, známa ako „švarcsystém“, ktorá sa stáva terčom čoraz častejších a prísnejších kontrol. Pre firmy v IT sektore, kde je spolupráca s kontraktormi bežná, je preto kľúčové poznať hranicu medzi legálnym obchodným vzťahom a zastretým pracovným pomerom.

Prípadová štúdia: Ako to (ne)robiť

Predstavme si úspešnú IT firmu s obratom cez 3 milióny eur, ktorá vyvíja softvérové riešenia pre korporátnych zákazníkov na Slovensku aj v zahraničí. V internom tíme zamestnáva 5 kľúčových ľudí (manažment, HR), no jadro vývojárskeho tímu tvorí 20 živnostníkov.

Aktuálny setup spolupráce:

• Všetci vývojári (interní aj externí) majú spoločný ranný stand-up o 9:00, kde si reportujú prácu a dostávajú úlohy na daný deň.
• Projektový manažér (zamestnanec firmy) priamo riadi a kontroluje prácu všetkých kontraktorov.
• Každý kontraktor dostal firemný notebook a prístupy do interných systémov.
• Zmluvy s kontraktormi neumožňujú delegovať prácu na tretiu osobu – vyžaduje sa osobný výkon.
• Fakturácia je nastavená na mesačný paušál zodpovedajúci „odpracovanému fondu hodín“.

Hoci je tento model pre firmu flexibilný, pre Inšpektorát práce predstavuje učebnicový príklad závislej práce. Kontrolór by pravdepodobne konštatoval, že nejde o vzťah dvoch nezávislých podnikateľov, ale o nelegálne zamestnávanie.

Ako legálne nastaviť B2B spoluprácu: 5 kľúčových krokov

Rozdiel medzi legálnym B2B vzťahom a švarcsystémom nespočíva v názve zmluvy, ale v reálnom fungovaní. Zákonník práce definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne, podľa pokynov objednávateľa, v jeho mene a v ním určenom pracovnom čase. Aby ste sa vyhli riziku, zamerajte sa na týchto 5 oblastí:

1. Odmena sa viaže na výsledok, nie na čas. Namiesto fakturácie mesačného paušálu alebo odpracovaných hodín nastavte odmenu za konkrétne dielo. Fakturujte za dodaný modul, dokončený projekt alebo jasne definovaný výstup. Tým preukážete, že platíte za výsledok, nie za prítomnosť kontraktora.
2. Kontraktor si organizuje prácu a čas sám. Koordinácia termínov je v poriadku, ale priame riadenie denných úloh už nie. Kontraktor by mal mať slobodu určiť si, kedy a odkiaľ bude pracovať, pokiaľ dodržiava dohodnuté termíny a ciele. Nemal by byť viazaný internými pravidlami o dochádzke či pevnou pracovnou dobou.
3. Práca nemusí byť vykonávaná výlučne osobne. Skutočný podnikateľ má právo delegovať časť zákazky na subdodávateľa. Umožnite kontraktorovi (aspoň zmluvne) využiť na plnenie úloh tretiu osobu (s vašim predchádzajúcim súhlasom). Ak zmluva trvá na výlučne osobnom výkone práce, je to silný signál závislej práce.
4. Kontraktor používa vlastné nástroje. Ideálne je, ak kontraktor pracuje na vlastnom hardvéri a softvéri a nesie si s tým spojené náklady. Ak nevyhnutne potrebuje prístup k firemným nástrojom (napr. špecifický softvér), malo by to byť formálne ošetrené zmluvou o prenájme alebo výpožičke, ideálne za trhovú odplatu.
5. Nie je prezentovaný ako „súčasť tímu“. Kontraktor by nemal byť formálne zaradený v organizačnej štruktúre, mať firemnú vizitku s pozíciou, alebo byť viazaný internými benefitmi a pravidlami určenými pre zamestnancov. Je to externý dodávateľ, nie kolega v podriadenom postavení.

Praktický checklist na overenie rizika

Čím viac odpovedí „áno“, tým bezpečnejší je váš model spolupráce.

Otázka na posúdenie spolupráce	Áno / Nie
Je fakturácia viazaná na konkrétny výstup (dielo, projekt), nie na čas?
Má kontraktor možnosť poveriť časťou práce iného dodávateľa (využiť subdodávku)?
Môže kontraktor sám rozhodovať, kedy a odkiaľ bude pracovať (nie je viazaný na 9-to-5 v kancelárii)?
Má kontraktor vlastné náklady spojené s podnikaním (napr. vlastné vybavenie, softvér)?
Nie je kontraktor na dennej báze riadený a kontrolovaný ako interný zamestnanec?
Má kontraktor možnosť (aj teoretickú) pracovať súbežne pre iných klientov?

Aké sú riziká a sankcie pri nesprávnom nastavení?

Ak kontrolný orgán vyhodnotí spoluprácu ako zastretý pracovný pomer (nelegálne zamestnávanie), následky sú vážne pre obe strany.

• Vysoká finančná pokuta pre firmu. Inšpektorát práce môže uložiť pokutu vo výške od 2 000 € do 200 000 €. Ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viacerých osôb súčasne, pokuta je najmenej 5 000 €. Nie je to teda symbolická sankcia, ale čiastka, ktorá môže vážne ohroziť finančnú stabilitu firmy.
• Spätné doplatenie odvodov a daní. Toto je často najväčšia finančná záťaž. Firma musí doplatiť všetky odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne (časť za zamestnávateľa aj za zamestnanca) a daň z príjmov zo závislej činnosti za celé obdobie spolupráce, vrátane penále. Ak sa dĺžka spolupráce nedá presne preukázať, zákon predpokladá, že trvala najmenej tri mesiace.
• Zákaz účasti na verejných zákazkách a štátnej pomoci. Firma, ktorá porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, sa nemôže uchádzať o štátne dotácie a pomoc po dobu piatich rokov. Pre spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na verejné obstarávania alebo granty, to môže znamenať existenčný problém.
• Nároky „kontraktorov“ na zamestnanecké benefity. Ak je vzťah preklasifikovaný na pracovný pomer, kontraktor sa spätne stáva zamestnancom. To mu otvára dvere k dodatočným nárokom, ako je preplatenie nevyčerpanej dovolenky, príplatkov za prácu nadčas, či dokonca nárok na odstupné pri ukončení spolupráce.
• Pokuta pre samotného kontraktora. Aj fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku. Hrozí jej pokuta do výšky 331 €. Hoci je táto suma nižšia, stále ide o nepríjemnú sankciu.

Záver

B2B spolupráca je legitímna, no jej nesprávne nastavenie prináša vážne právne riziká. Je dôležité, aby dôvodom pre B2B vzťah nebolo obchádzanie odvodových a daňových povinností. Ak spolupráca v praxi vykazuje znaky závislej práce, akákoľvek finančná výhoda z takéhoto postupu je len zdanlivá a v prípade kontroly vedie k vysokým pokutám a doplatkom.

Pre firmy, ktoré stavajú na stabilite, dlhodobej spolupráci a preberajú vysokú zodpovednosť voči klientom, je štandardný pracovný pomer vhodnejšou a právne istejšou voľbou.

Príkladom je spoločnosť bart.sk, ktorá má väčšinu tímu v riadnom zamestnaneckom pomere, čo považuje za základ pre budovanie dlhodobých vzťahov. Najmä pri projektoch s vysokými nárokmi na dôvernosť (NDA) a zodpovednosť za citlivé dáta poskytuje zamestnanecký vzťah pevnejší právny rámec pre zodpovednosť. Na rozdiel od živnostníka, zamestnanec koná v mene zamestnávateľa, ktorý nesie plnú zodpovednosť voči klientovi. Voľba zamestnaneckého pomeru preto nie je prežitkom, ale praktickým rozhodnutím firiem zameraných na kvalitu a udržateľnosť svojich služieb.

FAQ: Ako sa v IT vyhnúť švarcsystému

Čo je to švarcsystém?

Švarcsystém je forma nelegálneho zamestnávania, pri ktorej má spolupráca formálne podobu B2B vzťahu, no v praxi ide o závislú prácu – kontraktor pracuje ako zamestnanec, ale bez právnej ochrany a odvodov.

Aké sú najčastejšie znaky nelegálnej závislej práce?

Medzi typické znaky patria: fakturácia podľa odpracovaného času, pevne určená pracovná doba, priame riadenie zo strany zamestnávateľa, zákaz subdodávky a využívanie firemného vybavenia bez vlastných nákladov kontraktora.

Ako nastaviť B2B spoluprácu, aby bola legálna?

Kľúčové je, aby odmena bola viazaná na výsledok, kontraktor si mohol organizovať čas a prácu sám, mal možnosť subdodávky, používal vlastné nástroje a nebol prezentovaný ako interný člen tímu.

Aké sú sankcie za švarcsystém?

Firmám hrozia pokuty od 2 000 € do 200 000 €, spätné doplatenie odvodov a daní, zákaz účasti na verejných obstarávaniach, ale aj dodatočné nároky zo strany kontraktorov. Sankcie sa môžu dotknúť aj samotných kontraktorov.

Ako sa môže IT firma pripraviť na kontrolu?

Odporúča sa mať transparentne nastavené zmluvy, dôsledne dbať na reálny výkon podnikateľskej činnosti kontraktorov a pripraviť si argumenty preukazujúce, že spolupráca je B2B a nie zastretý pracovný pomer.